Mužská vetva rádu bosých karmelitánov.
Rád bosých bratov Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (Ordo Carmelitarum Discalceatorum, OCD), známy ako bosí karmelitáni, je kontemplatívno-apoštolské rehoľné spoločenstvo. Jeho korene siahajú na horu Karmel v Palestíne, kde sa koncom 12. a začiatkom 13. storočia usadili kresťanskí pustovníci, inšpirovaní prorokom Eliášom a oddaní Panne Márii. Regulu života im dal jeruzalemský patriarcha sv. Albert (cca 1209), zdôrazňujúc modlitbu, samotu a chudobu. Po presídlení do Európy v 13. storočí sa rád prispôsobil novým podmienkam, čo viedlo k istému odklonu od pôvodného pustovníckeho ideálu. V 16. storočí, v čase cirkevnej obnovy, iniciovali sv. Terézia z Ávily (1515-1582) a sv. Ján z Kríža (1542-1591) v Španielsku reformu rádu. Ich cieľom bol návrat k prísnejšiemu životu podľa pôvodnej reguly, s dôrazom na kontemplatívnu modlitbu („vnútorná modlitba“ ako priateľský vzťah s Bohom), chudobu a klauzúru. Prvý reformovaný kláštor mníšok založila sv. Terézia v Ávile (1562), prvý kláštor bratov sv. Ján v Duruele (1568). Táto reforma viedla k postupnému oddeleniu od pôvodného rádu (O.Carm.), zavŕšenému koncom 16. storočia (ako samostatná provincia 1580, plná separácia 1593). Charizmou rádu je spojenie kontemplácie a apoštolátu (u bratov), resp. čisto kontemplatívny život (u mníšok). Ústredné miesto má vnútorná modlitba, život v spoločenstve, mariánska úcta (patrónka Panna Mária Karmelská, škapuliar) a inšpirácia prorokom Eliášom. Služba Cirkvi sa uskutočňuje predovšetkým modlitbou a obetou za kňazov a spásu duší. Rád má mužskú (bratia), ženskú (mníšky) a laickú vetvu (Svetský rád OCDS). Na Slovensko sa bosí karmelitáni vrátili v 90. rokoch 20. storočia po vyše 200-ročnej prestávke. Dnes pôsobia bratia v Starých Horách, Banskej Bystrici a Lorinčíku, mníšky v Košiciach a Detve, existujú aj spoločenstvá OCDS. Rád dal Cirkvi mnohých svätých, okrem zakladateľov napr. sv. Teréziu z Lisieux či sv. Teréziu Benediktu od Kríža (Edita Steinová).
