Vallombroziáni, oficiálne Kongregácia benediktínov z Vallombrosy, sú mníšsky rád založený na Regule svätého Benedikta. Kongregáciu založil okolo roku 1036 svätý Ján Gualbert (Giovanni Gualberto), florentský šľachtic, ktorého život zmenila dramatická udalosť na Veľký Piatok. Keď konfrontoval vraha svojho brata, Gualbert sa rozhodol pre radikálne evanjeliové odpustenie namiesto dobovo vyžadovanej krvnej pomsty. Následne sa stal mníchom v kláštore San Miniato.
Z kláštora však neskôr odišiel na znak protestu proti simónii (svätokupectvu), ktorú verejne kritizoval u svojho opáta aj miestneho biskupa. Utiahol sa do „Tienistého údolia“ (Vallis umbrosa) neďaleko Florencie, kde založil materský kláštor.
Gualbertova reforma mala dva hlavné piliere. Prvým bol nekompromisný boj proti simónii, čím sa rád stal kľúčovým spojencom Gregoriánskej reformy v 11. storočí. Tento boj vyvrcholil v roku 1068, keď mních Peter Igneus úspešne prešiel skúškou ohňom, aby dokázal korupciu florentského biskupa. Druhým pilierom bola významná inovácia mníšskeho života: Gualbert ako jeden z prvých systematizoval inštitúciu laických bratov (conversi). Títo bratia mali na starosti všetku manuálnu prácu a správu majetkov, čím umožnili chórovým mníchom venovať sa výlučne kontemplácii a liturgii, odkláňajúc sa tak od tradičného Ora et Labora.
Svätý Ján Gualbert zomrel v roku 1073 a za svätého bol vyhlásený v roku 1193. Stáročná práca laických bratov v oblasti lesného hospodárstva viedla k tomu, že pápež Pius XII. vymenoval v roku 1951 sv. Jána Gualberta za patróna lesníkov a talianskeho lesného zboru.
Dnes sú Vallombroziáni súčasťou Benediktínskej konfederácie. Hoci bol ich materský kláštor v 19. storočí talianskou vládou zrušený a premenený na lesnícku akadémiu, mnísi sa doň v roku 1949 vrátili. Spravujú tiež dôležité miesta ako Baziliku Santa Prassede v Ríme (od roku 1198) a pútnické miesto Montenero v Livorne, zasvätené patrónke Toskánska.
