Rehoľa piaristov, oficiálne Chudobní regularní klerici Matky Božej zo zbožných škôl, vznikla v roku 1617 zásluhou svätého Jozefa Kalazanského. Tento španielsky kňaz, narodený v roku 1557, sa v Ríme stal svedkom chudoby a zanedbávania detí. Inšpirovaný týmto stavom, otvoril v roku 1597 prvú bezplatnú verejnú školu v Európe, kde deti získavali nielen náboženskú, ale aj praktickú výchovu. Jeho cieľom bolo poskytnúť vzdelanie najmä chudobným, čím položil základy pre moderné bezplatné školstvo.
V roku 1617 Kalazanský založil rehoľu piaristov, prvú rehoľu zameranú na vzdelávanie mládeže. Členovia rádu skladali tradičné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti, no aj špeciálny sľub zasvätenia kresťanskej výchove. Rýchlo sa šírili do ďalších krajín, vrátane strednej Európy, kde vznikli významné školy. Vo vzdelávacích inštitúciách piaristov vyrástli osobnosti ako Gregor Mendel, zakladateľ genetiky, či skladateľ Franz Schubert.
Napriek odporu a vnútorným krízam Kalazanský vytrval. Jeho odhodlanie presadiť právo na vzdelanie pre všetky deti, najmä tie chudobné, ho sprevádzalo až do smrti v roku 1648. V roku 1767 bol vyhlásený za svätého a v roku 1948 za patróna kresťanských škôl.
Dnes piaristi pôsobia vo viac ako 36 krajinách na piatich kontinentoch. Ich poslanie zostáva rovnaké – poskytovať deťom vzdelanie a duchovné hodnoty, inšpirovaní Kalazanského víziou a vedení jeho motom „Pietas et litterae“ – zbožnosť a učenosť.
