Ženská vetva rádu bosých karmelitánov.
Rád bosých karmelitánok (Ordo Carmelitarum Discalceatorum, OCD) má duchovné korene na hore Karmel v Svätej zemi, kde sa v 12. storočí zhromaždili pustovníci inšpirovaní prorokom Eliášom a oddaní Panne Márii ako svojej patrónke. Pôvodnú regulu života im dal okolo roku 1209 sv. Albert Jeruzalemský. Po presídlení do Európy a neskoršom zmiernení reguly došlo k istému odklonu od pôvodnej prísnosti. V 16. storočí v Španielsku sv. Terézia z Ávily (1515-1582), veľká mystička, iniciovala reformu s cieľom návratu k prvotnej charizme – životu modlitby, kontemplácie, prísnosti a chudoby v klauzúre. Prvý reformovaný kláštor sv. Jozefa založila v Ávile v roku 1562. Spolu so sv. Jánom z Kríža (1542-1591) rozšírila reformu aj na mužskú vetvu rádu. Reformovaní, tzv. bosí karmelitáni (OCD), sa napokon v roku 1593 úplne oddelili od pôvodného rádu (O.Carm.). Jadrom spirituality bosých karmelitánok je vnútorná modlitba chápaná ako dôverný priateľský vzťah s Bohom. Sestry žijú v pápežskej klauzúre, v atmosfére ticha a samoty, ktorá podporuje kontempláciu, no zároveň v malom sesterskom spoločenstve založenom na láske. Ich apoštolátom je výlučne modlitba a obeta prinášaná za Cirkev, kňazov a potreby celého sveta. Hlboká mariánska úcta je neoddeliteľnou súčasťou ich života, symbolizovaná aj nosením hnedého škapuliara. Na Slovensku bola tradícia bosých karmelitánok obnovená po roku 1989 založením kláštorov v Košiciach (1995) a Detve (2007).
