Rád svätého Benedikta (benediktíni) je najstarším mníšskym rádom v západnej Katolíckej cirkvi, ktorého korene siahajú až do 6. storočia. Jeho zakladateľom je svätý Benedikt z Nursie (* okolo 480 – † okolo 547). Narodil sa v talianskej Nursii, študoval v Ríme, no znechutený tamojším životom odišiel hľadať Boha do samoty v Subiacu. Neskôr, okolo roku 529, založil slávny kláštor na Monte Cassine, ktorý sa stal kolískou rádu. Srdcom benediktínskeho života je Regula svätého Benedikta – múdra a vyvážená príručka pre život v spoločenstve. Jej známym, hoci nie doslovným, heslom je „Ora et Labora“ (Modli sa a pracuj). Regula harmonicky spája spoločnú modlitbu (Liturgia hodín, Opus Dei) a meditatívne čítanie (Lectio Divina) s manuálnou či intelektuálnou prácou. Kľúčovými princípmi sú tiež stabilita (stálosť v jednom kláštore), poslušnosť (načúvanie Bohu cez predstaveného a komunitu), pokora a život v bratskom spoločenstve, ktoré spoločne hľadá Boha. Benediktínske kláštory sa stali nielen centrami modlitby, ale aj ohniskami kultúry a vzdelanosti. Mnísi uchovávali antické dedičstvo prepisovaním kníh, zakladali školy a šírili kresťanstvo po Európe. Významne prispeli aj k rozvoju poľnohospodárstva a remesiel. Pre tento obrovský prínos k formovaniu európskej civilizácie bol svätý Benedikt v roku 1964 vyhlásený za patróna Európy.
Duchovnosť pokoja, rovnováhy a hľadania Boha v každodennom živote, ktorú priniesol svätý Benedikt, oslovuje ľudí aj dnes a ponúka cestu k hlbšiemu zmyslu života v Kristovi.
