Blahoslavený Apolinár z Posatu, vlastným menom Ján Jakub Morel (Jean-Jacques Morel), sa narodil 12. júna 1739 v malej dedine Posat, vo švajčiarskom kantóne Fribourg, v zbožnej roľníckej rodine. Základné vzdelanie získal pravdepodobne v miestnej škole a neskôr študoval na jezuitskom Kolégiu svätého Michala vo Fribourgu. V roku 1762, vo veku 23 rokov, vstúpil do kapucínskeho rádu v kláštore v Zugu, kde prijal rehoľné meno Apolinár, pravdepodobne na počesť svätého Apolinára z Ravenny. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1764 (niektoré zdroje uvádzajú 1763) v meste Bulle. Po vysviacke pôsobil ako profesor filozofie a teológie vo viacerých kapucínskych kláštoroch vo Švajčiarsku, vrátane miest Sion, Porrentruy, Bulle a Fribourg. Bol tiež známym a obľúbeným kazateľom, vyhľadávaným spovedníkom a duchovným vodcom. V roku 1788 alebo 1789 bol poslaný do mesta Stans, kde pôsobil ako katechéta a kaplán. Neskôr ho rehoľní predstavení určili za kaplána pre nemecky hovoriacich katolíkov v Paríži. V tejto náročnej úlohe sa venoval najmä duchovnej starostlivosti o príslušníkov švajčiarskej gardy a iných nemecky hovoriacich veriacich v hlavnom meste Francúzska. Počas Francúzskej revolúcie, keď bola Katolícka cirkev vystavená tvrdému prenasledovaniu, blahoslavený Apolinár prejavil veľkú odvahu a vernosť. Odmietol zložiť tzv. občiansku prísahu na vernosť revolučnej ústave kléru, ktorú odsúdil pápež Pius VI. Tým sa zaradil medzi „neprísažných kňazov“ (prêtres réfractaires) a stal sa terčom revolučného teroru. V auguste 1792 bol zatknutý a spolu s mnohými ďalšími duchovnými uväznený v bývalom karmelitánskom kláštore v Paríži (Couvent des Carmes), ktorý bol premenený na väzenie. Dňa 2. septembra 1792, počas udalostí známych ako septembrové masakre, bol blahoslavený Apolinár brutálne zavraždený revolučným davom, spolu s približne 190 ďalšími biskupmi, kňazmi a rehoľníkmi. Podľa svedectiev bol zabitý ranou šabľou alebo kopijou, keď sa modlil. Za blahoslaveného ho spolu s ostatnými mučeníkmi parížskych masakrov vyhlásil pápež Pius XI. dňa 17. októbra 1926. Jeho liturgická spomienka sa slávi 2. septembra. Blahoslavený Apolinár z Posatu je žiarivým príkladom vernosti Cirkvi, kňazskej službe a Kristovi až po preliatie krvi.
Modlitba k blahoslavenému Apolinárovi z Posatu
Blahoslavený Apolinár, verný kapucínsky kňaz a neohrozený mučeník, ty si v čase skúšky zostal verný Kristovi a Cirkvi až na smrť. Vypros nám odvahu žiť podľa evanjelia, pevnosť vo viere a ochotu obetovať sa pre Božie kráľovstvo. Amen.
Blahoslavený Apolinár z Posatu, švajčiarsky kapucínsky kňaz a mučeník Francúzskej revolúcie, nemá priamy historický vzťah k Slovensku. Jeho život a pôsobenie boli spojené so Švajčiarskom a neskôr s Parížom, kde podstúpil mučenícku smrť. Ako jeden z mnohých mučeníkov septembrových masakrov v Paríži (1792) je však súčasťou širšieho svedectva Cirkvi o vernosti v časoch prenasledovania. Jeho príbeh môže byť inšpiráciou aj pre slovenských veriacich, pripomínajúc odvahu kňazov a rehoľníkov, ktorí odmietli zaprieť svoju vieru a vernosť Cirkvi počas revolučného teroru. Hoci jeho kult nie je na Slovensku špecificky rozšírený, jeho meno sa môže objaviť v rámci spomienky na mučeníkov Francúzskej revolúcie, ktorých Cirkev uctieva spoločne. Jeho príklad neochvejnej vernosti a odvahy tvárou v tvár smrti je univerzálnym posolstvom pre všetkých kresťanov.