Svätý Fabián bol 20. rímskym biskupom (pápežom), ktorý viedol Cirkev od 10. januára 236 do svojej mučeníckej smrti 20. januára 250. Jeho pontifikát, trvajúci 14 rokov, sa začal za mimoriadnych okolností. Podľa cirkevného historika Euzébia z Cézarey, ktorý písal krátko po Fabiánovej smrti, sa po smrti pápeža Antera zhromaždilo rímske duchovenstvo a ľud na voľbu nového biskupa. Fabián, ktorý prišiel do Ríma pravdepodobne z vidieka a bol laikom, nepatril medzi zvažovaných kandidátov. Počas voľby však podľa tradície zletela z neba holubica a sadla si priamo na jeho hlavu, čo prítomní vnímali ako neklamné Božie znamenie, pripomínajúce zostúpenie Ducha Svätého pri krste Pána Ježiša. Vidiac v tom Boží zásah, zhromaždenie ho jednohlasne zvolilo za pápeža. Tento zázračný príbeh poskytol nečakanému kandidátovi okamžitú legitimitu a zjednotil veriacich za jeho osobou. Väčšina Fabiánovho pontifikátu prebiehala v období relatívneho pokoja pre Cirkev, najmä za vlády cisárov Gordiána III. a Filipa Araba. Tento pokoj využil na významné organizačné reformy rastúcej rímskej cirkvi. Rím rozdelil na sedem cirkevných obvodov (diakonátov), pričom každý zveril do správy jednému diakonovi, ktorý mal na starosti najmä starostlivosť o chudobných. Vymenoval tiež sedem subdiakonov, ktorí mali pomáhať diakonom a spolu s notármi zbierať a uchovávať správy o súdnych procesoch s mučeníkmi (acta martyrum). Značnú pozornosť venoval aj zveľaďovaniu a rozširovaniu kresťanských pohrebísk – katakomb, najmä Kalixtových. Zabezpečil tiež prenesenie telesných pozostatkov pápeža svätého Ponciána a protipápeža svätého Hipolyta zo Sardínie do Ríma, čím symbolicky ukončil predchádzajúcu schizmu.
Tradícia mu pripisuje aj vyslanie siedmich biskupov ako misionárov do Galie. Tieto administratívne kroky a budovanie infraštruktúry posilnili Cirkev, no zároveň ju urobili viditeľnejšou, čo sa ukázalo ako nebezpečné pri zmene politickej klímy. Pokojné obdobie sa skončilo nástupom cisára Décia v roku 249, ktorý v snahe obnoviť tradičné rímske náboženstvo a jednotu ríše rozpútal prvé systematické celoštátne prenasledovanie kresťanov. Nariadil, aby všetci občania obetovali rímskym bohom. Pápež Fabián, ako hlava rímskej cirkvi, ktorej rastúci vplyv Décius vnímal ako hrozbu , sa stal jednou z prvých obetí tohto prenasledovania. Bol umučený 20. januára 250. Jeho smrť, ako napísal svätý Cyprián, bola príkladom viery a sily pre ostatných kresťanov v čase skúšky. Fabiána pochovali v pápežskej krypte Kalixtových katakomb, kde bola v roku 1854 objavená mramorová doska z jeho hrobu s gréckym nápisom „FABIANOS EPI[skopos] M[a]R[tyr]“ (Fabián, biskup, mučeník). Jeho liturgický sviatok sa v Katolíckej cirkvi slávi 20. januára, často spoločne so svätým Šebastiánom. Je patrónom hrnčiarov a cinárov. Jeho príbeh, od nečakaného povolania cez efektívnu službu až po hrdinskú smrť, zostáva inšpiráciou viery a odvahy.
Modlitba k svätému Fabiánovi
Svätý Fabián, ktorého Duch Svätý nečakane označil holubicou za vodcu Cirkvi, vypros nám otvorenosť pre Božie volania v našom živote. Pomáhaj nám múdro a zodpovedne spravovať zverené dary. Ako odvážny mučeník nás posilňuj vo vernosti Kristovi aj uprostred skúšok a prenasledovania. Ochraňuj Cirkev a prihováraj sa za nás u Pána. Amen.
