Svätý Polykarp (asi 69 – asi 155/156 n. l.) bol biskupom v maloázijskej Smyrne (dnešný Izmir, Turecko) a patrí medzi najvýznamnejšie postavy Cirkvi 2. storočia, známy ako apoštolský otec. Tradícia, zaznamenaná jeho žiakom sv. Irenejom Lyonským, ho označuje za žiaka apoštola Jána, ktorý ho mal ustanoviť za biskupa okolo roku 100. Tým predstavuje dôležitý most medzi apoštolskou dobou a nasledujúcimi generáciami kresťanov. Ako biskup bol známy svojou vernosťou apoštolskému učeniu a nekompromisným postojom voči herézam, najmä gnosticizmu a učeniu Marciona, ktorého údajne nazval „prvorodeným synom Satana“. Zachoval sa jeho List Filipanom, cenný dokument raného kresťanstva, ktorý cituje viaceré novozákonné spisy (Matúša, Lukáša, Skutky, listy Petra, Pavla a Jána) a zdôrazňuje dôležitosť Pavlovho učenia pre ortodoxnú vieru.
Okolo roku 155 navštívil v Ríme pápeža Aniceta, aby prediskutovali otázku dátumu slávenia Veľkej noci (tzv. kvartodecimánsky spor). Hoci nedosiahli zhodu, rozišli sa v pokoji, rešpektujúc odlišné tradície. Polykarpovo mučeníctvo je podrobne opísané v spise Umučenie Polykarpa, najstaršom zachovanom autentickom akte mučeníka. Počas prenasledovania bol na naliehanie veriacich krátko ukrytý, no po prezradení odmietol ďalší útek. Pred prokonzulom odmietol zaprieť Krista slávnymi slovami: „Osemdesiatšesť rokov mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mohol rúhať svojmu Kráľovi, ktorý ma spasil?“. Bol odsúdený na upálenie na štadióne v Smyrne. Podľa svedectva ho plamene nezasiahli, preto ho popravili mečom. Jeho liturgická pamiatka sa slávi 23. februára.
Modlitba k svätému Polykarpovi
Svätý Polykarp, verný žiak apoštolov a neochvejný biskup, ty si osemdesiatšesť rokov slúžil Kristovi a svoju vieru si spečatil mučeníckou krvou. Vypros nám odvahu pevne stáť v pravde evanjelia, múdrosť rozlišovať pravé učenie od bludov a vytrvalosť v službe Bohu až do konca. Ochraňuj Cirkev pred rozdelením a pomáhaj nám nasledovať Krista, nášho jediného Kráľa a Spasiteľa. Amen.
