Svätá Apolinária Synkletika, ktorej liturgickú pamiatku Cirkev slávi 5. januára, je menej známou, no pozoruhodnou postavou z dejín raného kresťanského mníšstva. Žila v 5. storočí a podľa tradície pochádzala z významnej a bohatej rímskej, prípadne konštantínopolskej, rodiny; niektoré legendy ju označujú za dcéru cisára Antémia alebo vysokého cisárskeho úradníka. Od svojej mladosti túžila po zasvätenom živote v čistote, modlitbe a službe Bohu, ďaleko od svetskej slávy a pohodlia. Aby mohla nerušene nasledovať svoje duchovné povolanie v náročnom a vtedy takmer výlučne mužskom prostredí egyptskej púšte, urobila neobvyklý a odvážny krok: prezliekla sa za muža (alebo eunucha) a prijala meno Dorotej. Pod touto mužskou identitou sa odobrala do Skétskej púšte v Egypte, jedného z hlavných centier mníšskeho života, kde žila medzi pustovníkmi a mníchmi, zdieľajúc ich prísny životný štýl. Ako „otec Dorotej“ si svojím mimoriadnym asketickým životom, hlbokou modlitbou, pokorou a duchovnou múdrosťou postupne získala veľkú úctu a povesť svätosti medzi ostatnými mníchmi. Legenda spojená s jej životom rozpráva aj o tom, ako jej vlastná sestra, trpiaca vážnou chorobou alebo posadnutím zlým duchom, bola poslaná svojimi rodičmi na púšť k „otcovi Dorotejovi“ s prosbou o uzdravenie. Apolinária, stále v prestrojení, sa za sestru modlila a tá bola uzdravená. Pravá identita Apolinárie ako ženy bola odhalená až po jej smrti, keď ju mnísi pripravovali na pohreb, alebo podľa iných verzií legendy ešte za jej života za dramatických okolností, ktoré napokon očistili jej povesť a povesť mníchov od falošných obvinení. Jej životný príbeh, hoci v niektorých detailoch môže byť legendárny, výrečne poukazuje na obrovskú túžbu niektorých žien po Bohu a asketickom živote v prvých storočiach kresťanstva, pre ktorý boli ochotné podstúpiť aj krajné obety, ako bolo zrieknutie sa svojej ženskej identity v spoločnosti, ktorá mala pre ženy často iné, predurčené plány. Svätá Apolinária Synkletika je uctievaná pre svoju neochvejnú vieru, čistotu srdca, hlbokú pokoru, odvahu a vytrvalosť vo svätom živote v extrémnych podmienkach.
Modlitba k svätej Apolinárii Synkletike
Svätá Apolinária, ty si s odvahou opustila svetské pocty a v skrytosti slúžila Bohu až do krajnosti. Vypros nám ducha pravej pokory, lásku k modlitbe a odhodlanie nasledovať Krista bez ohľadu na prekážky. Nech aj my hľadáme Božie kráľovstvo nadovšetko. Amen.
Svätá Apolinária Synkletika, ranokresťanská askétka z 5. storočia, ktorá žila v egyptskej púšti, nemá priamy historický ani výrazný kultúrny vzťah k Slovensku. Jej kult nie je na Slovensku rozšírený, nie sú jej tu zasvätené kostoly a jej meno sa v bežných liturgických kalendároch nevyskytuje často, ak vôbec. Jej životný príbeh, známy skôr z hagiografických zbierok o životoch púštnych otcov a matiek, je však súčasťou širšieho kresťanského dedičstva o počiatkoch mníšstva a duchovného života. Pre slovenských veriacich môže byť jej príklad zaujímavý ako svedectvo o radikálnej túžbe po Bohu, o hľadaní svätosti v extrémnych podmienkach a o odvahe nasledovať duchovné povolanie aj za cenu veľkých osobných obetí a v nezvyčajných, až dramatických okolnostiach. Jej príbeh môže inšpirovať k zamysleniu nad hodnotou skrytého života, modlitby, duchovného boja a nad rôznorodosťou ciest k svätosti v dejinách Cirkvi.