Svätá Asella Rímska, panna

Svätá Asella Rímska, panna, sa narodila okolo roku 334 v Ríme v starobylej a vznešenej rímskej rodine a zomrela okolo roku 406 prirodzenou smrťou. Už vo veku desiatich rokov, údajne inšpirovaná svätým Atanázom, sa zasvätila Kristovi. Keď mala dvanásť rokov, tajne predala svoj zlatý náhrdelník, zaobstarala si jednoduchý odev a napriek vôli rodičov sa utiahla do malej cely, pravdepodobne najprv v rodičovskom dome, neskôr do samostatnej cely v Ríme. Tam prežila zvyšok svojho života v prísnej askéze, modlitbe a tichu. Jej život bol naplnený neustálym pôstom – živila sa len chlebom, soľou a vodou, pričom často nejedla dva až tri dni po sebe, a počas Veľkého pôstu aj dlhšie. Venovala sa ručným prácam a spevu žalmov. Svoju celu opúšťala len zriedka, aby navštívila hroby mučeníkov alebo sa zúčastnila na svätej liturgii, pričom sa snažila zostať nespozorovaná. Zriedka hovorila s ľuďmi, najmä s mužmi. Svätý Hieronym, ktorý ju veľmi obdivoval a nazval ju „kvetom Pána“, si s ňou udržiaval duchovné priateľstvo a písal o nej vo svojich listoch. Uvádza, že jej kolená boli od neustálych modlitieb stvrdnuté ako ťavie. Napriek prísnemu životu si zachovala dobré zdravie a veselú myseľ, čo svätý Hieronym pripisoval Božej milosti. V roku 405 ju v Ríme navštívil biskup a historik Palladius z Galacie, ktorý mal vtedy sedemdesiat rokov, a zaznamenal, že viedla spoločenstvo podobne zmýšľajúcich žien alebo mníšok. Svätá Asella je príkladom zasväteného života v ústraní uprostred rušného mesta, vernosti Bohu a vytrvalosti v modlitbe a sebazapieraní. Jej liturgický sviatok sa slávi 6. decembra. Formálny proces kanonizácie v jej prípade neprebehol, keďže ide o sväticu ranej Cirkvi.