Svätá Auréa zo San Millán (Oria), mníška, pustovníčka a vizionárka

Svätá Auréa, známa aj ako Oria, sa narodila okolo roku 1042 alebo 1043 v dedine Villavelayo v regióne La Rioja v Španielsku, ktorý bol v tom čase súčasťou Navarrského kráľovstva. Pochádzala zo zbožnej a pomerne zámožnej rodiny Garcíu Nuña a Amunie. Už od mladosti prejavovala hlbokú nábožnosť, zaujímala sa o Sväté písmo a životopisy raných mučeníčok, pričom jej obľúbenými sväticami boli Agáta, Eulália a Cecília. Ako mladá žena sa rozhodla pre zasvätený život a stala sa benediktínskou mníškou – presnejšie pustovníčkou (reklúzou) – v blízkosti slávneho kláštora San Millán de la Cogolla. Žila v cele alebo jaskyni neďaleko kláštora Suso, kde viedla prísny asketický život plný modlitieb, pôstu a rozjímania. Jej duchovným vodcom bol mních menom Domingo (alebo Munio), ktorý bol aj jej spovedníkom a neskôr napísal jej životopis v latinčine. Svätá Auréa bola obdarená hlbokým mystickým životom a je známa predovšetkým vďaka svojim videniam, ktoré podrobne zaznamenal Gonzalo de Berceo, prvý známy kastílsky básnik, vo svojom diele "Vida de Santa Oria" (Život svätej Orie) v 13. storočí. Berceo čerpal z latinského životopisu spísaného jej spovedníkom. Vo svojich videniach Auréa komunikovala so svojimi patrónkami, Pannou Máriou a anjelmi, ktorí ju povzbudzovali v jej duchovnej ceste a odhaľovali jej nebeské tajomstvá. Tieto videnia jej poskytovali útechu a posilňovali jej odhodlanie. Pripisovali sa jej aj zázraky a mnohí ľudia vyhľadávali jej duchovné rady a modlitby. Svätá Auréa zomrela po ťažkej a bolestivej chorobe dňa 11. marca (niektoré zdroje uvádzajú 13. marec) roku 1070 vo veku približne 27 rokov v San Millán de la Cogolla. Jej liturgický sviatok sa slávi 11. marca. Jej ostatky boli pôvodne uložené v jej pustovníckej cele, no v roku 1609 ich preniesli do farského kostola v jej rodnom Villavelayo, kde jej na mieste rodného domu postavili pustovňu a vzniklo aj bratstvo na jej počesť. Je považovaná za jedinú sväticu pochádzajúcu z regiónu La Rioja.