Svätá Klára z Assisi, pôvodným menom Chiara Offreduccio, sa narodila v roku 1194 v Assisi, v úctyhodnej šľachtickej rodine . Už od mladosti prejavovala silnú túžbu patriť výlučne Kristovi . Inšpirovaná príkladom svojho krajana, svätého Františka z Assisi, sa rozhodla opustiť svetský život a nasledovať ideál evanjeliovej chudoby . Táto jej voľba predstavovala radikálny odklon od privilégií, ktoré jej rodinné postavenie ponúkalo, a svedčila o hlbokom odhodlaní k duchovnému životu. Skutočnosť, že sa Klára inšpirovala svätým Františkom, ktorý je v katolíckej tradícii vysoko ctenou postavou, jej príbeh od začiatku zasadzuje do známeho a rešpektovaného duchovného kontextu .
V roku 1212, pod silným vplyvom svätého Františka, Klára na Kvetnú nedeľu, 20. marca, opustila svoj rodinný dom . Vzdala sa svojich dlhých vlasov, symbolu jej spoločenského postavenia, a zasvätila svoj život nasledovaniu Krista v radikálnej chudobe . Jej prvým útočiskom sa stal neďaleký benediktínsky kláštor . Svätý František jej neskôr pripravil malé bývanie pri kostolíku svätého Damiána . Čoskoro sa k nej pridala jej sestra Agnesa a ďalšie mladé ženy z významných rodín Assisi . Tak sa zrodil Druhý františkánsky rád, ktorého sa Klára stala matkou . Ich spoločenstvo bolo pôvodne známe ako Chudobné panie od svätého Damiána, neskôr sa stali známe ako klarisky . Symbolický dátum jej odchodu, Kvetná nedeľa, pripomína Kristov vstup do Jeruzalema a naznačuje zásadný prelom v jej živote a jej odhodlanie k novej duchovnej ceste. Postupné formovanie komunity, od Kláry cez jej sestru až po ďalšie nasledovníčky, poukazuje na silu jej príkladu a rast jej duchovného hnutia.
Klára viedla život v prísnej chudobe a kontemplácii . Sestry žili v úplnej chudobe, poslušnosti, odriekaní a klauzúre . S celou svojou dušou milovala Krista, s láskou sa starala o svoje spolusestry a neúnavne pracovala . Jej spiritualita bola charakterizovaná nasledovaním Krista v chudobe, pokore a láske . Neustále povzbudzovala k zahľadeniu sa na Kristovu chudobu, poníženosť a nevýslovnú lásku, ktorú prejavil na kríži . Rovnako ako František, aj Klára chcela žiť v chudobe a na tejto požiadavke neústupne trvala . V roku 1228 jej pápež Gregor IX. udelil takzvané Privilégium chudoby (Privilegium Paupertatis) . Tento akt bol významným uznaním jej neochvejného záväzku k radikálnemu ideálu nemania žiadneho majetku, čo bolo v tej dobe v Cirkvi novátorské a stretávalo sa s odporom. Jej život bol síce prísny, ale zároveň bohatý na skutky lásky a zbožnosti , čo ukazuje, že jej asketizmus pramenil z hlbokej lásky, nie len z prísnosti.
K zázrakom svätej Kláry patrí odohnanie pohanských Saracénov znamením Eucharistie v monštrancii . Táto udalosť sa stala 20. septembra 1240 počas útoku Saracénov na Assisi a hlboko zapôsobila na sestry . Keď vojaci začali preliezať múry kláštora, Klára s nadľudskou silou držala oltár a vyhlásila svoju oddanosť Ježišovi . Počas vianočnej omše v roku 1252, ktorej sa nemohla zúčastniť pre chorobu, zázračne počula spevy a videla jasličky vo svojej cele . Zázrak odohnania Saracénov s Eucharistiou zdôrazňuje silu viery a Najsvätejšej sviatosti v katolíckej tradícii, čo je pre veriacich inšpiratívny príbeh. Vianočné videnie poukazuje na jej hlboké duchovné spojenie s Kristom a jej schopnosť prekonať fyzické obmedzenia prostredníctvom viery, čím sa ďalej zdôrazňuje jej svätosť.
Svätá Klára zomrela v Assisi 11. augusta 1253 vo veku 59 rokov . Dva dni pred jej smrťou pápež Inocent IV. schválil revidované pravidlá jej rádu . Zúčastnil sa aj jej pohrebu . Za svätú bola vyhlásená pápežom Alexandrom IV. 15. augusta 1255 ako svätá Klára z Assisi . Jej telo spočívalo najprv v Assisi vedľa svätého Františka v kostole svätého Juraja . Neskôr, v roku 1260, boli jej pozostatky prenesené do Baziliky svätej Kláry v Assisi . V roku 1872 boli jej pozostatky prenesené do novej svätyne a uložené do novovybudovanej krypty v tej istej bazilike, kde sa nachádzajú dodnes . Rýchlosť jej kanonizačného procesu, len dva roky po jej smrti, svedčí o širokom uznaní jej svätosti a vplyve jej života na Cirkev. Podrobný opis premiestňovania jej relikvií zdôrazňuje ich význam a úctu, ktorej sa stále teší v katolíckej tradícii.
V roku 1958 pápež Pius XII. vyhlásil svätú Kláru za patrónku televízie vďaka zázraku vianočného videnia . Je tiež patrónkou klarisiek, Assisi, práčok, sklenárov a je vzývaná proti horúčke a očným chorobám, ako aj za nevidiacich . Jej učenie a sláva sa postupne šírili za hranice Talianska, pričom svätá Anežka Česká bola jednou z jej prvých nasledovníčok, ktoré podľa jej vzoru zakladali kláštory po celej Európe . Rád klarisiek sa rýchlo rozšíril a do konca 14. storočia mal v Európe viac ako 400 kláštorov . Jej patrónstvo nad televíziou, na prvý pohľad moderné, ju spája so súčasným životom a ukazuje trvalú relevantnosť jej príbehu a duchovných poznatkov naprieč rôznymi epochami. Rýchle šírenie rádu klarisiek poukazuje na silnú príťažlivosť jej spirituality a trvalý vplyv jej založenia na rehoľný život v Cirkvi.
Modlitba k svätej Kláre
Svätá Klára, jasné svetlo chudoby a pokory, ty si s neochvejnou vierou nasledovala nášho Pána Ježiša Krista. Prosíme ťa, oroduj za nás, aby sme aj my dokázali s jednoduchosťou srdca prijímať Božiu vôľu a s dôverou sa spoliehať na Jeho prozreteľnosť. Vyprosuj nám milosť čistoty tela i duše a silu odolávať pokušeniam sveta. Ochraňuj naše rodiny a domovy pred každým zlom a vypros nám pokoj a istotu v našom živote. Amen.
