Svätá Margita Uhorská (* 27. január 1242, pravdepodobne pevnosť Klis, Dalmácia – † 18. január 1270, Kláštor dominikánok Panny Márie, Zajačí ostrov pri Budíne) bola uhorská princezná z rodu Arpádovcov a rehoľníčka dominikánskeho rádu. Narodila sa ako dcéra uhorského kráľa Bela IV. a byzantskej princeznej Márie Laskariny. Jej tetou bola svätá Alžbeta Uhorská (Durínska) a jej sestry, svätá Kinga Poľská a blahoslavená Jolanta Poľská, sú tiež uctievané Cirkvou. Margitino narodenie spadá do dramatického obdobia mongolského (tatárskeho) vpádu do Uhorska. Jej rodičia, kráľ Belo IV. a kráľovná Mária, urobili sľub, že ak Boh ochráni krajinu pred nájazdníkmi, svoje dieťa zasvätia Bohu. Po ústupe Mongolov bol tento sľub naplnený a Margitu už ako trojročnú (niektoré zdroje uvádzajú štvorročnú) zverili na výchovu do kláštora dominikánok vo Veszpréme. Približne v desiatich rokoch prešla do nového kláštora Panny Márie, ktorý pre ňu dal postaviť jej otec na Dunajskom ostrove blízko Budína, známom ako Zajačí ostrov (dnes Margitin ostrov v Budapešti). Tu ako dvanásťročná zložila rehoľné sľuby do rúk vtedajšieho magistra rehole, bl. Humberta de Romans, počas generálnej kapituly rádu v Budíne v roku 1254 (iné zdroje uvádzajú rok 1255). Neskôr, v roku 1261, prijala slávnostne rehoľný závoj z rúk ostrihomského arcibiskupa. Napriek svojmu kráľovskému pôvodu odmietla všetky ponuky na sobáš, vrátane ponuky od českého kráľa Přemysla Otakara II. , vyhlasujúc, že jej jediným ženíchom je Kristus. Jej život v kláštore bol poznačený mimoriadnou pokorou, prísnou askézou a hlbokou zbožnosťou. Vykonávala najpodradnejšie práce, starala sa o chorých s veľkou láskou, prísne sa postila, praktizovala tvrdé skutky kajúcnosti a trávila dlhé hodiny v modlitbe. Vynikala úctou k Eucharistii a Kristovmu utrpeniu, ako aj k Panne Márii. Pripisujú sa jej aj mystické dary a videnia. Svoj život a modlitby obetovala aj za zmierenie v kráľovskej rodine, najmä medzi jej otcom Belom IV. a bratom Štefanom V., a za ochranu svojej vlasti. Zomrela mladá, vo veku len 28 rokov, pravdepodobne vyčerpaná prísnym životom a kajúcnosťou. Hneď po smrti ju ľud začal uctievať ako svätú a jej hrob na Margitinom ostrove sa stal pútnickým miestom. Proces jej kanonizácie sa začal už v roku 1276, no zavŕšený bol až po stáročiach. Jej kult oficiálne schválil pápež Pius VI. v roku 1789 a za svätú ju vyhlásil pápež Pius XII. 19. novembra 1943. Jej liturgický sviatok sa slávi 18. januára. Je považovaná za patrónku pri prosbách za zmierenie v rodine, za vlasť, je vzorom dievčat a žien, pomocníčkou v chorobe, pri povodniach a pre ľudí, ktorí stratili rodičov. Jej telesné pozostatky boli v 16. storočí prenesené pred Turkami do Trnavy a neskôr do Bratislavy, kde sa však časom stratili.
Modlitba k svätej Margite Uhorskej
Svätá Margita, kráľovská dcéra, ktorá si si zvolila Božie kráľovstvo pred svetskou slávou. Vypros nám ducha pokory a služby, silu odolávať pokušeniam moci a bohatstva. Pomáhaj nám hľadať Krista v modlitbe a službe blížnym, najmä trpiacim. Oroduj za naše rodiny a našu vlasť, aby v nich vládol pokoj a zmierenie. Amen.
