Svätá Veronika, žena žijúca pravdepodobne v 1. storočí v Jeruzaleme , je postavou známou predovšetkým z kresťanskej tradície, hoci jej meno a príbeh sa nenachádzajú v kánonických evanjeliách. Jej pamiatka je úzko spätá s udalosťami Krížovej cesty Ježiša Krista. Podľa tradície, Veronika bola jednou zo žien, ktoré sprevádzali Ježiša na jeho ceste na Golgotu. Pohnutá súcitom pri pohľade na jeho strápenú tvár, pokrytú krvou a potom, pristúpila k nemu a podala mu svoju šatku, nazývanú aj sudarium, aby si mohol utrieť tvár. Ako prejav vďaky a lásky, Ježiš zanechal na tejto šatke zázračný odtlačok svojej tváre.
Samotné meno „Veronika“ sa často vysvetľuje ako odvodené z latinsko-gréckeho spojenia „vera icona“, čo znamená „pravý obraz“. Je možné, že pôvodne sa takto označovala samotná relikvia – šatka s odtlačkom tváre – a až neskôr sa toto označenie prenieslo na ženu, ktorá tento čin vykonala. V apokryfných spisoch, ako sú Skutky Piláta (ktorých časti siahajú do 2.-4. storočia), sa spomína žena menom Bereniké alebo Beroniké, ktorú neskoršia tradícia stotožnila s Veronikou a niekedy aj so ženou uzdravenou Ježišom z krvotoku.

Veronikina šatka sa stala jednou z najuctievanejších relikvií kresťanstva. Prvé historické zmienky o jej uchovávaní v Ríme siahajú do 8. storočia. Jej úcta mimoriadne vzrástla v stredoveku, kedy bola vystavovaná v Bazilike svätého Petra a stala sa cieľom mnohých pútnikov. Historické udalosti, ako vyplienenie Ríma v roku 1527, však skomplikovali osud relikvie a vyvolali otázky o jej autenticite a možnej existencii viacerých kópií. Napriek tomu sa traduje, že originál alebo historicky významná verzia šatky je dodnes uchovávaná vo Vatikáne.
Spomienka na Veronikin súcitný čin je zvečnená v šiestom zastavení Krížovej cesty: „Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku“. Hoci jej historická existencia nie je doložená, jej príklad odvahy a lásky k trpiacemu Kristovi inšpiruje veriacich po stáročia. Svätá Veronika je považovaná za patrónku fotografov, pracovníkov v práčovniach, tkáčov a obchodníkov s plátnom. Jej liturgický sviatok sa v niektorých kalendároch, vrátane slovenského, uvádza 4. februára , hoci medzinárodne je často spomínaná aj 12. júla.
Modlitba k svätej Veronike
Svätá Veronika, ty si v zástupe našla odvahu pristúpiť k trpiacemu Spasiteľovi a s láskou si mu utrela tvár. Vypros nám milosť, aby sme aj my dokázali vidieť Kristovu tvár v našich blížnych, najmä v trpiacich a opustených, a slúžili im súcitne a odvážne. Amen.