V dejinách Cirkvi popri menách veľkých teológov a pápežov svietia aj príbehy detí, ktorých čistá a neochvejná dôvera zahanbila mocných tohto sveta. Virgínia žila v 2. storočí v Ríme, kde kresťania počas vlády cisára Marka Aurélia, približne v rokoch 160 až 180, čelili neustálemu prenasledovaniu za to, že odmietali obetovať rímskym božstvám. Dvanásťročná dievčina zasvätila svoje panenstvo Kristovi a otvorene vyznávala vieru, pre čo ju zatkli a postavili pred súd. Napriek hrozbám odmietla zaprieť Krista a obetovať modlám, a tak bola odsúdená na smrť; svoj mladý život položila ako jasný dôkaz lásky a vernosti. Jej telesné pozostatky boli pôvodne uložené v Priscilliných katakombách v Ríme, ktoré patrili medzi najvýznamnejšie ranokresťanské pohrebiská. V roku 1662 boli jej relikvie exhumované a slávnostne prenesené do farského kostola sv. Bernarda v mestečku Barbaiana, ktoré je dnes súčasťou obce Lainate v provincii Miláno v Taliansku. Mestečko Barbaiana má starobylý pôvod, spomína sa už v štatútoch zo 14. storočia. Prvým náboženským centrom tu bol malý oratórium sv. Bernarda, postavené v roku 1484 rodinou Girami. Samostatnou farnosťou sa Barbaiana stala v roku 1584 na príkaz svätého Karola Boromejského. Súčasný farský kostol sv. Bernarda bol postavený v roku 1937 a farnosť dodržiava ambroziánsky obrad. Získanie relikvií rímskej mučenice bolo pre túto malú farnosť mimoriadne významnou udalosťou, ktorá jej udelila priame spojenie s apoštolským vekom. Tu je svätá Virgínia hlboko uctievaná ako patrónka mesta. Jej pozostatky dodnes spočívajú vo voskovej figuríne zobrazujúcej spiace dievča umiestnenej v presklenej schránke.
Zásadným momentom oficiálneho uznania jej kultu bolo vydanie pápežskej buly 19. júna 1893, v ktorej pápež Lev XIII. udelil plnomocné odpustky na sedem rokov všetkým veriacim, ktorí vykonajú púť do farnosti sv. Bernarda pri príležitosti jej sviatku. Jej liturgická spomienka sa slávi lokálne 5. augusta a slávnosť na jej počesť v Barbaiane pripadá na tretiu nedeľu v septembri.
