Svätý Agato, pápež

Svätý Agato (lat. Agatho) bol 79. pápežom Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 27. júna 678 do 10. januára 681. Narodil sa pravdepodobne okolo roku 577 na Sicílii, zrejme v Palerme, a bol gréckeho pôvodu. Pred svojím zvolením za pápeža mohol byť mníchom v benediktínskom kláštore sv. Hermesa v Palerme a neskôr pôsobil ako pokladník (arcarius) Rímskej cirkvi. Tradícia uvádza, že bol zvolený za pápeža vo veľmi vysokom veku, možno až ako storočný, hoci tento údaj je neistý. Je známy aj pod prívlastkom „Thaumaturgus“ (Divotvorca) pre zázraky, ktoré sa mu pripisovali. Najvýznamnejšou udalosťou Agatovho pontifikátu bola jeho kľúčová úloha v príprave a priebehu Tretieho konštantínopolského koncilu (Šiesteho ekumenického koncilu), ktorý sa konal v rokoch 680–681. Byzantský cisár Konštantín IV. Pogonatos, túžiaci po cirkevnej jednote vo svojej ríši, pozval pápeža, aby vyslal delegátov na koncil, ktorý mal definitívne vyriešiť spor okolo monoteletizmu – herézy, ktorá učila, že Ježiš Kristus mal iba jednu (božskú) vôľu, čím popierala plnosť jeho ľudskej prirodzenosti. Pápež Agato na túto výzvu reagoval zvolaním synody do Ríma (Lateránska synoda v marci 680), na ktorej sa zúčastnilo 125 biskupov zo Západu. Táto synoda odsúdila monoteletizmus a pripravila dva dôležité dokumenty pre koncil v Konštantínopole: Agatov osobný dogmatický list cisárovi a synodálny list rímskej synody. V oboch listoch pápež jasne formuloval tradičnú vieru Cirkvi o dvoch prirodzenostiach a dvoch vôľach (božskej a ľudskej) v Ježišovi Kristovi, pričom zdôraznil autoritu Rímskej stolice ako dedičky učenia svätého Petra. Tieto listy boli prednesené pápežskými legátmi na koncile v Konštantínopole a mali zásadný vplyv na jeho rozhodnutia. Konciloví otcovia prijali Agatovo učenie a slávnostne odsúdili monoteletizmus ako herézu. Medzi odsúdenými boli aj viacerí konštantínopolskí patriarchovia a posmrtne aj pápež Honorius I. (za svoju nejednoznačnosť a nedostatočnú reakciu na šírenie herézy). Pápež Agato sa však záveru koncilu nedožil; zomrel 10. januára 681, pravdepodobne na následky moru, ktorý v tom čase sužoval Rím. Koncil sa skončil až v septembri 681 a jeho dekréty potvrdil Agatov nástupca, pápež Lev II. Počas svojho pontifikátu sa Agato venoval aj cirkevným záležitostiam v Anglicku. Prijal svätého Wilfrida z Yorku, ktorý sa odvolal do Ríma proti svojmu zosadeniu, a na synode rozhodol v jeho prospech. Taktiež sa usiloval o harmonizáciu vzťahov medzi rímskou a keltskou tradíciou v Anglicku. Úspešne tiež rokoval s cisárom Konštantínom IV. o zrušení alebo znížení dane, ktorú musel pápež platiť cisárskemu dvoru pri svojom zvolení. Svätý Agato zomrel v povesti svätosti a divotvorcu. Nebol mučeníkom. Bol pochovaný v Bazilike sv. Petra v Ríme. Jeho sviatok si Katolícka cirkev pripomína 10. januára, Pravoslávna cirkev 20. februára.