Svätý Anastáz I. bol pápežom len krátko, od 27. novembra 399 do 19. decembra 401. Narodil sa v Ríme ako syn Maxima. Hoci jeho pontifikát trval iba niečo vyše dvoch rokov, zanechal stopu v cirkevných dejinách, najmä svojím postojom k učeniu Origena a svojou osobnou zbožnosťou, ktorú ocenili významní súčasníci.
Hlavnou udalosťou jeho pontifikátu bola tzv. origenistická kontroverzia. Po tom, čo Rufín z Akvileje preložil Origenovo dielo „O počiatkoch“ (Peri Archon / De Principiis) do latinčiny, obnovili sa spory o pravovernosť tohto alexandrijského teológa z 3. storočia. Anastáz I., pravdepodobne ovplyvnený svojimi priateľmi, najmä svätým Hieronymom, ako aj listom od alexandrijského patriarchu Teofila, zvolal v roku 400 do Ríma synodu. Táto synoda odsúdila niektoré náuky pripisované Origenovi, ktoré boli považované za heretické (napr. preexistencia duší, konečné zmierenie všetkých vrátane diabla – apokatastáza). Sám Anastáz priznal, že o Origenovi a jeho komplexnom diele vie málo, no dal na rady a varovania teologicky zdatnejších osobností. O svojom rozhodnutí informoval aj milánskeho biskupa Simpliciana a neskôr jeho nástupcu Veneria.
Okrem boja proti origenizmu sa Anastáz I. snažil povzbudiť biskupov v severnej Afrike, aby pokračovali v úsilí proti donatistickej schizme. Liber Pontificalis mu pripisuje nariadenie, aby kňazi a diakoni počas čítania evanjelia pri bohoslužbách stáli a mali sklonenú hlavu na znak úcty.
Anastáz I. bol známy svojou osobnou svätosťou a skromnosťou. Udržiaval priateľské vzťahy s veľkými postavami svojej doby, ako boli svätý Hieronym, svätý Augustín a svätý Paulín z Noly. Hieronym ho opísal ako „muža veľkej svätosti, ktorý bol bohatý vo svojej chudobe“ a ocenil jeho apoštolskú horlivosť. Pápež Anastáz I. zomrel prirodzenou smrťou 19. decembra 401 a bol pochovaný v Pontiánových katakombách v Ríme. Jeho nástupcom sa stal jeho syn, Inocent I., ktorý sa narodil ešte predtým, ako Anastáz prijal klerické svätenia. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 19. decembra.
