Svätý Anton, známy aj ako Anton Veľký, Anton Pustovník či Anton Egyptský, je jednou z najvýznamnejších postáv raného kresťanstva a považuje sa za priekopníka a „otca“ kresťanského mníšstva. Narodil sa okolo roku 251 v Kome v Egypte do bohatej kresťanskej rodiny. Približne vo veku dvadsiatich rokov mu zomreli rodičia, zanechajúc mu značný majetok a starostlivosť o mladšiu sestru. Kľúčovým momentom v jeho živote bolo, keď v kostole počul slová Evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21). Anton prijal túto výzvu doslovne: majetok rozdal chudobným, sestru zveril do starostlivosti zbožných žien (čo možno považovať za ranú formu ženského kláštora) a sám sa utiahol do samoty, aby viedol asketický život modlitby, pôstu a manuálnej práce. Spočiatku žil neďaleko svojej dediny, neskôr sa uchýlil do hrobiek a napokon odišiel hlbšie do púšte, na vrch Pispir, kde strávil dvadsať rokov v úplnej izolácii v opustenej pevnosti. Počas tohto obdobia intenzívne zápasil s pokušeniami a útokmi diabla, ktoré mali podobu desivých vízií či fyzického násilia, no prekonával ich pevnou vierou, modlitbou a znamením kríža. Okolo roku 305 vyšiel zo svojej samoty telesne i duševne silný a stal sa duchovným vodcom pre mnohých, ktorí ho nasledovali a usadili sa v jeho blízkosti, čím vznikla prvá veľká kolónia pustovníkov. Hoci sám nezaložil formálnu rehoľu ani nenapísal pravidlá v dnešnom zmysle, jeho životný príklad a ústne rady sa stali živým pravidlom pre tisíce nasledovníkov a položili základy eremitského (pustovníckeho) mníšstva. Z púšte vyšiel len dvakrát: počas prenasledovania kresťanov v Alexandrii (311) a neskôr (~350/355) na žiadosť svätého Atanáza, aby bránil pravú vieru proti arianizmu. Zomrel okolo roku 356 vo veku 105 rokov na hore Kolzim pri Červenom mori, pričom si želal, aby miesto jeho hrobu zostalo neznáme. Jeho životopis, ktorý krátko po jeho smrti napísal svätý Atanáz, mal obrovský vplyv na rozšírenie mníšskych ideálov na Východe i Západe. Svätý Anton je uctievaný ako patrón pustovníkov, mníchov, domácich zvierat (najmä ošípaných), mäsiarov, košikárov a ochránca pred morom a kožnými chorobami. Jeho liturgický sviatok sa slávi 17. januára.
Modlitba k svätému Antonovi, opátovi
Svätý Anton, otec pustovníkov a učiteľ duchovného boja, ty si v samote egyptskej púšte hľadal Božiu tvár a s odvahou čelil pokušeniam. Tvoj život bol svedectvom vytrvalosti vo viere a dôvery v Kristovu moc. Vypros nám silu odolávať zlu, múdrosť rozlišovať Božiu vôľu a pokoj srdca, ktorý pramení z modlitby. Ochraňuj nás na ceste k svätosti. Amen.
