Svätý Anton Opát, pustovník

Svätý Anton Opát, známy aj ako Anton Veľký, Anton Pustovník alebo Anton Egyptský, je považovaný za otca kresťanského mníšstva a jedného z najvýznamnejších púštnych otcov. Narodil sa okolo roku 251 v Kome (dnešný Qiman al-Arus), v strednom Egypte, v bohatej kresťanskej rodine. Približne vo veku dvadsiatich rokov, po smrti rodičov, hlboko zasiahnutý slovami Evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi,“ (Mt 19,21) rozdal svoj dedičný majetok, zabezpečil svoju mladšiu sestru zveriac ju do starostlivosti zbožných žien a odišiel do púšte viesť prísny asketický život. Spočiatku žil neďaleko svojej dediny, učiac sa od iného pustovníka, neskôr sa utiahol hlbšie do Líbyjskej púšte, do opustenej rímskej pevnosti na hore Pispir, kde strávil asi dvadsať rokov v takmer úplnej izolácii. Následne sa presunul ešte hlbšie do púšte na horu Kolzim pri Červenom mori. Tam prežil mnoho rokov v samote, neustálej modlitbe, prísnom pôste a práci vlastnými rukami, pričom čelil intenzívnym a rozmanitým pokušeniam od diabla, ktoré sa stali slávnou témou v kresťanskom umení a literatúre. Hoci túžil po samote, jeho povesť svätosti a duchovnej múdrosti prilákali mnohých nasledovníkov, ktorí sa usadili v jeho blízkosti. Stal sa ich duchovným otcom – opátom (Abba) – a poskytoval im duchovné vedenie a rady. Hoci formálne pravidlá pre mníšske komunity nezakladal tak ako jeho mladší súčasník svätý Pachomios, Antonov životný príklad a učenie položili základy pre eremitský (pustovnícky) aj neskôr pre cenobitský (komunitný) mníšsky život. Príležitostne opúšťal svoju pustovňu, napríklad aby povzbudil kresťanských vyznávačov počas Diokleciánovho prenasledovania alebo aby v Alexandrii verejne podporil svojho priateľa, svätého Atanáza, v boji proti arianizmu. Korešpondoval aj s cisárom Konštantínom Veľkým a jeho synmi. Jeho životopis, „Život Antona“ (Vita Antonii), napísaný svätým Atanázom Alexandrijským krátko po Antonovej smrti, mal obrovský vplyv na rozšírenie mníšskych ideálov v celom kresťanskom svete, na Východe i na Západe. Svätý Anton zomrel vo vysokom veku okolo 105 rokov, pravdepodobne 17. januára 356, na hore Kolzim. Jeho liturgický sviatok sa v Západnej i Východnej cirkvi slávi 17. januára. Je uctievaný ako patrón mnohých profesií (napr. košikárov, hrobárov, mäsiarov), hospodárskych zvierat (najmä ošípaných), a je vzývaný ako ochranca proti kožným chorobám (tzv. oheň svätého Antona) a iným neduhom. Na Slovensku je patrónom mesta Spišská Belá a sú mu zasvätené viaceré rímskokatolícke aj gréckokatolícke kostoly.