Svätý Apollo, niekedy nazývaný aj Apolón alebo Apollonius, bol významným egyptským mníchom, pustovníkom a neskôr opátom, ktorý žil v 4. storočí. Narodil sa v neznámom roku a zomrel okolo roku 395 n.l. Hoci niektoré zdroje ho spájajú s Heliopolisom, jeho hlavné a najznámejšie pôsobisko bolo v oblasti Tébainy (Horný Egypt), neďaleko mesta Hermopolis Magna (dnešný El-Ašmunejn), kde založil významný kláštor v lokalite Bawit (známy aj ako Kláštor svätého Apolla, Deir Abu Apollo). Podľa starobylých životopisných prameňov, ako sú Palladiova „Lausiacká história“, Sozomenove „Cirkevné dejiny“ a anonymné „Dejiny mníchov v Egypte“, bol Apollo pred svojím obrátením k mníšskemu životu obchodníkom alebo podľa iných pastierom. Vo veku pätnásť rokov sa rozhodol pre radikálny život zasvätený Bohu a strávil približne štyridsať rokov v úplnej samote ako pustovník v púšti, venujúc sa nepretržitej modlitbe, prísnemu pôstu a asketickým cvičeniam. Okolo rokov 385 – 390, za vlády cisára Teodózia I., pod vplyvom Božieho vnuknutia opustil samotu, zhromaždil okolo seba početných učeníkov a založil veľký kláštor (koinobion) v Bawite, ktorý napokon hostil až okolo päťsto mníchov. Svätý Apollo bol široko známy svojou mimoriadnou svätosťou, hlbokou duchovnou múdrosťou, láskavým a radostným vedením svojej komunity a schopnosťou konať zázraky. Historické pramene opisujú mnohé udalosti z jeho života, vrátane zázračných uzdravení chorých, vyháňania zlých duchov, zázračného zaopatrenia potravinami pre svojich mníchov a okolitých chudobných, a dokonca aj daru prorockej predvídavosti. Aktívne vystupoval proti pretrvávajúcemu pohanstvu a pripisuje sa mu aj zázračné zničenie pohanských chrámov či modiel v oblasti jeho pôsobenia. Počas krátkeho, ale intenzívneho prenasledovania kresťanov za vlády cisára Juliána Apostatu (361 – 363) povzbudzoval a duchovne podporoval veriacich. Vyznačoval sa neustále radostnou povahou, hlbokou pokorou, veľkou láskou k svojim bratom mníchom, ktorých viedol k poslušnosti, každodennej manuálnej práci a neustálej modlitbe. Mal dar rozlišovania duchov. Cirkev si ho liturgicky pripomína 25. januára. Svätý Apollo zanechal trvalý odkaz ako jeden z veľkých otcov púšte a formovateľov kresťanského mníšstva, ktorého príklad a učenie inšpirovali generácie mníchov i laikov.
Modlitba k svätému Apollovi
Svätý opát Apollo, otec púštnych mníchov, ty si s radosťou slúžil Bohu v modlitbe a práci. Vypros nám ducha pokory, lásku k samote s Bohom a silu premáhať zlo dobrom. Nech aj my, vedení tvojím príkladom, dosiahneme pravú múdrosť a pokoj srdca. Amen.
Svätý Apollo z Heliopolisu (presnejšie pôsobiaci pri Hermopolise v Tébaide, v kláštore Bawit), egyptský opát a pustovník zo 4. storočia, nemá priamy historický ani výrazný kultúrny vzťah k Slovensku. Jeho kult je známy predovšetkým v kontexte dejín raného mníšstva a Púštnych otcov, a je uctievaný najmä v Koptskej pravoslávnej cirkvi a iných východných cirkvách, hoci je uznávaný aj na Západe ako súčasť spoločného dedičstva svätosti. Na Slovensku jeho meno nie je bežne známe širokej verejnosti, nie sú mu tu zasvätené kostoly a jeho sviatok sa v širšom povedomí špecificky nepripomína. Avšak ako jeden z významných predstaviteľov asketického života a mníšskej tradície, ktorá mala hlboký a trvalý vplyv na celú kresťanskú spiritualitu, môže byť jeho život a učenie inšpiráciou aj pre slovenských veriacich. Zvlášť pre tých, ktorí sa zaujímajú o korene kresťanskej duchovnosti, o mníšsky život alebo o životopisy a múdrosť Púštnych otcov. Jeho príklad vytrvalosti v modlitbe, radostnej služby Bohu, lásky k blížnym a hľadania Božej vôle má univerzálnu platnosť a oslovuje aj dnes.