Svätý Arátor je v tradícii Katolíckej cirkvi uctievaný ako štvrtý biskup mesta Verdun (lat. Virodunum) vo vtedajšej rímskej provincii Galia (dnešné Francúzsko). Žil v 5. storočí a jeho smrť sa podľa niektorých zdrojov kladie približne do roku 460. Jeho liturgická pamiatka sa slávi 6. septembra.
Historické detaily o živote a pôsobení svätého Arátora sú veľmi skromné a ťažko overiteľné. Niektoré staršie cirkevné pramene a miestne tradície vo Verdune ho spolu so svätými Maurom a Salvínom radia medzi prvých nástupcov legendárneho zakladateľa diecézy, svätého Sankcína. Avšak iné historické zdroje, ako napríklad Katolícka encyklopédia, poukazujú na to, že prvým historicky spoľahlivo doložiteľným biskupom Verdunu je až svätý Polychrónius (Pulchrone), ktorý žil tiež v 5. storočí, ale pravdepodobne o niečo neskôr ako udávaný dátum Arátorovej smrti. Napriek týmto historickým nejasnostiam ohľadom presného zaradenia v chronológii biskupov, svätý Arátor zostáva v miestnej cirkevnej pamäti zapísaný ako jeden z raných pastierov verdunskej cirkvi.
Jeho život spadá do mimoriadne pohnutého obdobia neskorej antiky a začiatku raného stredoveku v Galii. Bolo to obdobie postupného rozpadu Západorímskej ríše, vnútorných nepokojov a častých vonkajších nájazdov rôznych kmeňov. V takýchto časoch biskupi často preberali nielen duchovné vedenie, ale aj mnohé civilné zodpovednosti za ochranu a správu svojich miest a komunít. Predpokladá sa, že svätý Arátor ako biskup viedol miestnu cirkev v týchto náročných podmienkach, upevňoval vieru kresťanov, staral sa o ich duchovné potreby a snažil sa chrániť svoje stádo pred vonkajšími hrozbami. Dôvodom jeho lokálneho uctievania je pravdepodobne jeho príkladný kresťanský život, svätosť a pastoračná horlivosť preukázaná počas jeho služby v období formovania kresťanstva v regióne Verdunu. Jeho úcta je však prevažne lokálna a nie sú známe žiadne špecifické patronáty spojené s jeho menom.