Svätý Arnulf z Metzu, biskup

Svätý Arnulf z Metzu, narodený okolo roku 582 neďaleko Nancy vo franskej Austrázii a zosnulý pravdepodobne 18. júla okolo roku 640 alebo 641 v pustovni neďaleko Remiremontu vo Vogézach, bol významnou postavou franských dejín a Cirkvi v 7. storočí. Pochádzal z vysoko postavenej a bohatej franskej šľachtickej rodiny. V mladosti slúžil na kráľovskom dvore austrázskeho kráľa Theudeberta II., kde sa vyznamenal ako schopný správca a vojenský veliteľ. Okolo roku 596 sa oženil so šľachtičnou Dodou, s ktorou mal dvoch synov: Chlodulfa, ktorý sa neskôr tiež stal biskupom v Metze, a Ansegisela. Sobášom Ansegisela s Beggou, dcérou Pipina I. Staršieho (z Landenu), sa Arnulf stal jedným z kľúčových predkov dynastie Karolínovcov, ku ktorej patrili osobnosti ako Pipin Herstalský, Karol Martel a Karol Veľký. Aj keď bol Arnulf laikom a ženatým mužom, pre svoju múdrosť, administratívne schopnosti a silný vplyv bol okolo roku 614 zvolený za biskupa v Metze, krátko potom, ako jeho manželka Doda vstúpila do kláštora v Trevíre. V politickom živote zohral významnú úlohu spolu s Pipinom Starším, keď viedli opozíciu franskej šľachty proti kráľovnej Brunhilde. Tento odpor viedol k jej zosadeniu v roku 613 a k následnému zjednoteniu franských kráľovstiev pod vládou Chlotara II. Arnulf slúžil ako radca kráľovi Chlotarovi II. a neskôr aj jeho synovi, kráľovi Dagobertovi I. Napriek svojmu postaveniu a vplyvu bol Arnulf hlboko zasiahnutý násilím a politickými intrigami svojej doby a túžil po živote v pokání. Legenda rozpráva, že zmučený výčitkami svedomia hodil svoj biskupský prsteň do rieky Mosely, modliac sa, aby mu Boh dal znamenie odpustenia tým, že mu prsteň vráti. Po mnohých rokoch bol prsteň zázračne nájdený v žalúdku ryby, ktorú priniesli do biskupskej kuchyne. Okolo roku 628 alebo 629 sa Arnulf vzdal svojho biskupského úradu a odišiel žiť ako pustovník do hôr Vogéz, neďaleko kláštora Remiremont, ktorý založil jeho priateľ Romaric. Tam sa až do svojej smrti venoval modlitbe, prísnemu pokániu a starostlivosti o chorých a núdznych. Okrem legendy o prsteni sa s jeho menom spájajú aj ďalšie zázraky, ako napríklad odvrátenie požiaru v Metze vďaka jeho modlitbe či zázračné rozmnoženie piva pre smädných pútnikov počas prenášania jeho telesných pozostatkov z Remiremontu do Metzu. Tento zázrak je dôvodom, prečo je uctievaný ako patrón pivovarníkov. Jeho telesné pozostatky boli slávnostne prenesené jeho nástupcom, biskupom Goericom, do Baziliky svätých Apoštolov v Metze, ktorá bola neskôr premenovaná na Kostol svätého Arnulfa a stala sa pohrebiskom niektorých Karolínovcov. Svätý Arnulf je uctievaný pre svoju štátnickú múdrosť, ktorú dokázal spojiť s hlbokou osobnou zbožnosťou, pokorou a úsilím o pokánie. Jeho liturgický sviatok sa v Katolíckej cirkvi slávi 18. júla. Je patrónom pivovarníkov, mlynárov a vzýva sa pri hľadaní stratených vecí.