Svätý Aurelián z Arles, arcibiskup

Svätý Aurelián, arcibiskup z Arles, sa narodil v roku 523 a zomrel 16. júna 551 v Lyone. Bol významnou cirkevnou osobnosťou v merovejovskej Galii v 6. storočí, v čase formovania sa kresťanskej Európy. Pochádzal z vplyvnej rodiny; jeho otec, Sacerdos, bol arcibiskupom v Lyone, čo naznačuje prostredie, v ktorom Aurelián vyrastal a formoval sa pre cirkevnú službu. Na arcibiskupský stolec v Arles, ktorý bol v tom čase jedným z najvýznamnejších v Galii, bol Aurelián zvolený v roku 546, vo veľmi mladom veku, len ako 23-ročný. Krátko po svojom menovaní, pravdepodobne v roku 546 alebo 548, mu pápež Vigílius udelil pálium, symbol metropolitnej moci, a vymenoval ho za pápežského vikára pre Galiu, konkrétne pre kráľovstvo franského kráľa Childeberta I. Toto menovanie, ktoré zrejme podporoval aj samotný kráľ, potvrdzovalo dôležitosť a autoritu arcibiskupského sídla v Arles. Jedným z najvýznamnejších Aureliánových počinov bolo založenie dvoch kláštorov v Arles, na čom spolupracoval s kráľom Childebertom I. a jeho manželkou, kráľovnou Ultrogothou. Išlo o mužský kláštor zasvätený svätému Petrovi, ktorý sa považuje za jeden z prvých kláštorov spoluzaložených merovejovskými panovníkmi, a ženský konvent zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii. Pre obe tieto rehoľné komunity napísal svätý Aurelián kláštorné reguly (pravidlá života). Jeho Regula pre mníchov (Regula ad monachos) vychádzala predovšetkým z reguly jeho významného predchodcu na arcibiskupskom stolci v Arles, svätého Cézaria z Arles, ale obsahovala aj prvky Cézariovej reguly pre panny. Aureliánova regula pre mníchov je pozoruhodná tým, že ako jedna z mála ranostredovekých regúl pre mužské komunity vyžadovala úplnú klauzúru, teda trvalé zotrvanie mníchov v priestoroch kláštora. Regula pre mníšky (Regula ad virgines) bola o niečo kratšia, ale nevykazovala výrazné rodovo špecifické úpravy oproti mužskej verzii, čo naznačuje Aureliánov názor, že medzi mníchmi a mníškami neexistujú zásadné rozdiely v ich duchovnom smerovaní, postavení a kláštornej praxi. Obe reguly sa zachovali vďaka tomu, že boli zaradené do rozsiahlej zbierky kláštorných pravidiel *Codex Regularum*, ktorú na začiatku 9. storočia zostavil svätý Benedikt Aniánsky. Svätý Aurelián sa aktívne zapájal aj do cirkevno-politického diania svojej doby. V roku 549 sa zúčastnil na Piatom koncile v Orléanse, ktorému predsedal jeho otec, arcibiskup Sacerdos z Lyonu. Tento koncil sa zaoberal dôležitými vieroučnými otázkami, odsúdil herézy nestorianizmu a monofyzitizmu (eutychianizmu) a diskutoval o komplexnej teologickej kontroverzii známej ako „Tri kapitoly“. V tejto súvislosti bol Aurelián v kontakte s pápežom Vigíliom, ktorý s ním konzultoval túto zložitú problematiku a tiež ho žiadal, aby využil svoj vplyv u kráľa Childeberta I. na ochranu katolíkov v Ríme, ktorí boli v tom čase ohrození ariánskym ostrogótskym kráľom Totilom. Svätý Aurelián tiež aktívne vystupoval proti šíreniu arianizmu a zaslúžil sa o získanie mnohých cenných relikvií pre kláštory, ktoré založil, vrátane fragmentu Pravého kríža. Arcibiskup Aurelián zomrel pomerne mladý, vo veku 28 rokov, dňa 16. júna 551 v Lyone, pravdepodobne počas návratu z cirkevného zhromaždenia alebo synody. Bol pochovaný v Bazilike svätých Apoštolov v Lyone (neskôr premenovanej na Kostol Saint-Nizier, na počesť jeho bratranca a nástupcu Sacerda na lyonskom stolci). Jeho náhrobný nápis (epitaf) bol v tomto kostole objavený v roku 1308. Svätý Aurelián z Arles je uctievaný pre svoju pastoračnú horlivosť, administratívne schopnosti, významný prínos k rozvoju mníšstva v Galii prostredníctvom zakladania kláštorov a tvorby rehoľných pravidiel, ako aj pre svoju vernosť Cirkvi a obranu pravej viery. Jeho liturgický sviatok si Katolícka cirkev pripomína 16. júna.