Svätý Bonifác IV., pápež

Svätý Bonifác IV. bol pápežom od 25. augusta alebo 15. septembra 608 do 8. mája 615. Narodil sa okolo roku 550 v regióne Valeria (Abruzzo, Taliansko) v kmeni Marsi; jeho otec sa volal Ján a bol lekárom. Bonifác bol žiakom a neskôr diakonom pápeža svätého Gregora Veľkého, počas ktorého pontifikátu slúžil ako „dispensator“, čo bola významná administratívna a finančná funkcia v správe cirkevných majetkov. Po vzore svojho učiteľa Gregora premenil svoj vlastný dom v Ríme na kláštor ešte predtým, ako sa stal pápežom, a aj počas svojho pontifikátu žil mníšskym životom. Po smrti pápeža Bonifáca III. v novembri 607 nasledovalo takmer desaťmesačné obdobie sedisvakancie, kým neprišlo z Konštantínopolu potvrdenie voľby nového pápeža od cisára Fokasa. Bonifác IV. bol vysvätený až v auguste alebo septembri 608. Jeho najvýznamnejším a dodnes viditeľným činom bolo získanie povolenia od cisára Fokasa na premenu rímskeho Panteónu, pôvodne pohanského chrámu zasväteného všetkým bohom, na kresťanský kostol. Dňa 13. mája 609 (alebo 610) Bonifác IV. tento starobylý chrám zasvätil Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom (Sancta Maria ad Martyres). Traduje sa, že pri tejto príležitosti dal do chrámu preniesť veľké množstvo relikvií mučeníkov z rímskych katakomb. Tento akt premeny významnej pohanskej stavby na kresťanský chrám bol prelomový a stal sa vzorom pre záchranu mnohých ďalších antických pamiatok. Zasvätenie Panteónu Panne Márii a všetkým mučeníkom sa považuje za historického predchodcu sviatku Všetkých svätých, hoci samotný sviatok na 1. novembra ustanovil až pápež Gregor III. o storočie neskôr. V roku 610 Bonifác IV. zvolal do Ríma synodu, ktorá sa zaoberala otázkami života a disciplíny mníchov. Na tejto synode sa zúčastnil aj svätý Mellitus, prvý biskup Londýna, ktorý prišiel do Ríma konzultovať záležitosti týkajúce sa mladej anglickej Cirkvi založenej misiou svätého Augustína z Canterbury. Pápež poslal s Mellitom späť do Anglicka dekréty synody a listy pre arcibiskupa Vavrinca z Canterbury a kráľa Æthelberhta z Kentu. Bonifác IV. musel počas svojho pontifikátu čeliť aj ťažkým časom pre mesto Rím, ktoré postihli hladomor, morové epidémie a povodne. Podobne ako Gregor Veľký, aj on sa snažil zmierňovať utrpenie obyvateľstva. Zaoberal sa aj teologickými spormi svojej doby, napríklad pretrvávajúcou schizmou v severnej Itálii ohľadom odsúdenia Troch kapitol a dostal aj list od írskeho mnícha svätého Kolumbána z Bobbia, ktorý ho (zrejme z nedostatočnej informovanosti) karhal za postoj Ríma v tejto otázke. Bonifác IV. zomrel 8. mája 615 a bol pochovaný v predsieni Baziliky svätého Petra. Jeho pozostatky boli neskôr niekoľkokrát prenesené a dnes odpočívajú v bazilike. Je uctievaný ako svätý a jeho liturgická spomienka pripadá na 8. mája.