Svätý Damazus I. bol pápežom od 1. októbra 366 do 11. decembra 384. Narodil sa okolo roku 305, pravdepodobne v provincii Lusitania (dnešné Portugalsko alebo Španielsko), hoci niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Rím. Jeho otec Antonius bol kňazom v Ríme. Damazus slúžil ako diakon za pápeža Libéria, ktorého spočiatku sprevádzal do exilu, no neskôr sa vrátil a istý čas uznával protipápeža Félixa II., až kým sa opäť nezmieril s Libériom.
Jeho vlastná voľba za pápeža po Libériovej smrti v roku 366 bola poznačená vážnym konfliktom a násilím. Proti nemu stál iný diakon, Ursinus, podporovaný časťou kléru a ľudu. Damaza podporovala rímska aristokracia. Spory vyústili do krvavých stretov v rímskych bazilikách, pri ktorých zahynulo mnoho ľudí (podľa jedného zdroja až 137 pri jedinom incidente). Nakoniec s pomocou civilnej moci (cisára Valentiniana I.) Damazus potvrdil svoju pozíciu a Ursinus bol poslaný do vyhnanstva.
Napriek kontroverznému začiatku bol Damazov pontifikát mimoriadne významný. Dôrazne presadzoval primát rímskeho biskupa, pričom ako prvý dôsledne používal označenie „Apoštolská stolica“ pre Rím, odvolávajúc sa na nástupníctvo po svätom Petrovi. Aktívne bojoval proti vtedajším herézam, najmä arianizmu, macedonianizmu (popieranie božstva Ducha Svätého) a apolinarizmu (popieranie plnej ľudskej prirodzenosti Krista). Zvolal viacero synod v Ríme (napr. 368, 369, 382), ktoré tieto náuky odsúdili, a podporil aj Prvý konštantínopolský koncil (381).
Jedným z jeho najtrvalejších odkazov je poverenie svätého Hieronyma, ktorý bol istý čas jeho sekretárom a blízkym priateľom, aby revidoval existujúce latinské preklady Biblie. Výsledkom Hieronymovej práce bola Vulgáta, ktorá sa stala štandardným latinským prekladom Biblie na Západe na viac ako tisíc rokov. Synoda v Ríme v roku 382, ktorej predsedal, je tiež tradične spájaná s definitívnym určením kánonu kníh Svätého písma pre Západnú cirkev.
Svätý Damazus bol veľkým ctiteľom mučeníkov. Staral sa o rímske katakomby, vyhľadával, obnovoval a zdobil hroby mučeníkov a pápežov. Sám skladal veršované nápisy (epigramy) na ich počesť, ktoré boli majstrovsky vytesané do mramoru kaligrafom Furiom Dionysiusom Filocalom. Tieto nápisy výrazne prispeli k rozvoju kultu svätých v Ríme. Zaslúžil sa aj o obnovu viacerých kostolov. Počas jeho pontifikátu cisár Theodosius I. vydal v roku 380 Solúnsky edikt, ktorým vyhlásil nicejské kresťanstvo za oficiálne náboženstvo Rímskej ríše. Damazus zomrel prirodzenou smrťou 11. decembra 384 v Ríme. Hoci si prial byť pochovaný v katakombách, z úcty k mučeníkom tam uloženým bol nakoniec pochovaný inde, pravdepodobne v Bazilike San Lorenzo in Damaso. Jeho liturgická spomienka sa slávi 11. decembra.
