Svätý Dionýz, pápež

Svätý Dionýz bol pápežom od 22. júla 259 (alebo 260) do 26. decembra 268. Jeho pôvod nie je presne známy, ale predpokladá sa, že bol gréckeho pôvodu, možno z oblasti Magna Graecia (Veľké Grécko v južnej Itálii). Pred svojím zvolením pôsobil ako významný kňaz v Ríme počas pontifikátu pápeža Štefana I. a zúčastnil sa na diskusiách o platnosti krstu heretikov. Jeho voľba za pápeža nasledovala po takmer ročnom období sedisvakancie (prázdneho pápežského stolca), ktoré bolo spôsobené prudkým prenasledovaním kresťanov za cisára Valeriána, počas ktorého bol umučený jeho predchodca, pápež Sixtus II. Krátko po Dionýzovom nástupe vydal nový cisár Gallienus edikt o tolerancii, ktorý ukončil prenasledovanie a priniesol Cirkvi obdobie relatívneho pokoja. Toto umožnilo pápežovi Dionýzovi pustiť sa do naliehavej úlohy reorganizácie rímskej cirkvi, ktorá bola prenasledovaním značne oslabená. Obnovil cirkevnú správu, pridelil kňazom kostoly a cintoríny a podľa niektorých historikov začal aj s vymedzovaním hraníc nových farností alebo diecéz v rámci rímskej metropolitnej oblasti. Veľkú starostlivosť prejavoval aj voči vzdialeným cirkvám; poslal značnú finančnú pomoc kresťanom do Cézarey v Kapadócii (dnešné Turecko), ktorí trpeli nájazdmi Gótov, na obnovu zničených kostolov a na vykúpenie zajatcov. Významne zasiahol aj do teologických sporov svojej doby. Okolo roku 260 zvolal do Ríma synodu, ktorá sa zaoberala učením biskupa Dionýza Alexandrijského. Ten bol obvinený z nepresných formulácií o vzťahu Syna k Otcovi, ktoré sa blížili k subordinacionizmu (podriaďovaniu Syna Otcovi) a triteizmu (trojbožstvu). Pápež Dionýz v liste zaslanom v mene synody odsúdil ako sabelianizmus (ktorý stieral rozdiel medzi Osobami v Trojici), tak aj názory, ktoré by Trojicu rozdeľovali na tri oddelené božstvá. Zároveň požiadal alexandrijského biskupa o vysvetlenie, ktoré ten poskytol vo svojom spise „Apologia“. Týmto pevným postojom k ortodoxii posilnil autoritu rímskeho biskupa v otázkach viery. Svätý Dionýz zomrel prirodzenou smrťou 26. decembra 268 v Ríme. Je považovaný za prvého pápeža po období prenasledovaní, ktorý nezomrel ako mučeník. Bol pochovaný v pápežskej krypte v Kalixtových katakombách. Jeho sviatok sa slávi 26. decembra.