Svätý Eugen I. bol 75. rímskym pápežom, ktorý viedol Cirkev v mimoriadne zložitých časoch od 10. augusta 654 do 2. júna 657. Narodil sa v Ríme ako syn Rufiniána a už od mladosti slúžil Cirkvi. V čase svojho zvolenia bol už starším kňazom, známym svojou zbožnosťou, láskavosťou a štedrosťou voči chudobným.
Jeho voľba sa uskutočnila za veľmi neobvyklých okolností. Jeho predchodca, pápež svätý Martin I., bol totiž stále nažive, avšak v exile na Chersone (Krym). Tam ho násilne deportoval byzantský cisár Konštans II. v júni 653 za jeho nekompromisný postoj proti Monothelitizmu (náuke, že Kristus mal len jednu vôľu), ktorý odsúdil na Lateránskej synode v roku 649. Keďže Rím bol bez pápeža už viac ako rok a cisár vyvíjal tlak na voľbu nového, rímsky klérus napokon 10. augusta 654 zvolil Eugena. Dúfali, že cisár bude s voľbou súhlasiť, a zároveň chceli predísť tomu, aby cisár dosadil vlastného, monothelitského kandidáta. Zdá sa, že aj svätý Martin I. z exilu s voľbou súhlasil, aby zabezpečil kontinuitu vedenia Cirkvi.
Cisár Konštans II. a konštantínopolský patriarcha Peter (tiež zástanca Monothelitizmu) dúfali, že Eugen I. bude poddajnejší ako Martin I. Krátko po Eugenovom nástupe prišli do Ríma cisárski legáti s listom od patriarchu Petra. List bol však formulovaný nejasne a vyhýbal sa jasnému stanovisku k sporným otázkam Kristových vôlí. Keď bol obsah listu prečítaný v rímskej Bazilike Santa Maria Maggiore v roku 656, klérus aj ľud ho s pobúrením odmietli a nedovolili pápežovi opustiť baziliku, kým nesľúbil, že list za žiadnych okolností neprijme. Týmto Eugen I., napriek svojej povesti mierneho muža, preukázal pevnosť vo viere a odmietol kompromis v otázke ortodoxie.
Cisárski úradníci boli týmto odmietnutím rozzúrení a hrozili Eugenovi rovnakým osudom ako Martinovi I. (exilom a väznením). Avšak skôr, než mohol cisár Konštans II. proti Eugenovi zakročiť, bol zaneprázdnený vojenskými konfliktmi, najmä bojmi proti moslimom, ktorí v tom čase ohrozovali Byzantskú ríšu (napr. dobyli Rodos v r. 654 a porazili cisárske loďstvo v bitke pri Foinixe v r. 655).
Pápež Eugen I. tak mohol dokončiť svoj pontifikát v Ríme. Počas svojho pôsobenia vysvätil 21 biskupov pre rôzne časti sveta a prijal v Ríme mladého svätého Wilfrida z Yorku. Zomrel prirodzenou smrťou 2. júna 657 a bol pochovaný v Bazilike svätého Petra. Hoci nezomrel mučeníckou smrťou, pre jeho svätý život a odvahu brániť vieru tvárou v tvár cisárskym hrozbám je uctievaný ako svätý. Jeho liturgická pamiatka pripadá na 2. júna.
