Svätý Euzébius (lat. Eusebius) bol 31. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát bol mimoriadne krátky, trval len asi štyri mesiace, pravdepodobne od 18. apríla do 17. augusta roku 309 alebo 310. Podľa neskoršieho životopisu v Liber Pontificalis bol gréckeho pôvodu a povolaním lekár.
Euzébiovo pôsobenie na Petrovom stolci bolo poznačené pokračujúcim vážnym sporom v rímskej cirkvi ohľadom tzv. „lapsi“ – kresťanov, ktorí počas Diokleciánovho prenasledovania (pred rokom 305) zapreli svoju vieru, aby si zachránili život, a neskôr sa chceli vrátiť do spoločenstva Cirkvi. Pápež Euzébius, nadväzujúc na svojich predchodcov, zastával stanovisko, že týmto odpadlíkom nemá byť natrvalo odoprené cirkevné spoločenstvo, ale majú byť znovu prijatí po vykonaní primeraného pokánia.
Proti tomuto miernejšiemu postoju sa však postavila radikálna frakcia vedená istým Herakliom. Táto skupina, pravdepodobne zložená zo samotných odpadlíkov a ich prívržencov, odmietala potrebu pokánia a dožadovala sa okamžitého znovuprijatia, alebo naopak, zastávala úplnú neústupčivosť a odmietala akékoľvek zmierenie. Konflikt medzi oboma frakciami prerástol do otvorených nepokojov, násilností a rozkolu v rímskej cirkvi. Situácia sa natoľko vyhrotila, že musel zasiahnuť vtedajší cisár Maxentius, ktorý vládol v Ríme.
Aby obnovil verejný poriadok, Maxentius poslal do vyhnanstva na Sicíliu oboch vodcov znepriatelených strán – pápeža Euzébia aj jeho oponenta Heraklia. Pápež Euzébius krátko po deportácii na Sicíliu zomrel, 17. augusta toho istého roku, v ktorom bol zvolený. Hoci nezomrel priamo rukou prenasledovateľov, pre jeho pevnú obranu cirkevnej disciplíny a utrpenie vo vyhnanstve, ktoré viedlo k jeho smrti, je uctievaný ako mučeník. Tento titul mu priznal aj pápež Damazus I. vo veršovanom epitafie, ktorý umiestnil na jeho hrob.
Euzébiove telesné pozostatky boli neskôr prenesené zo Sicílie späť do Ríma (pravdepodobne v roku 311) a uložené v Kalixtových katakombách. Epitaf od pápeža Damaza, vyrytý kaligrafom Furiom Dionysiusom Filocalom, stručne opisuje spor s Herakliom a pápežovu smrť v exile na „trinakrijskom (sicílskom) brehu“. Jeho liturgická pamiatka sa slávi 17. augusta.
