Svätý František Fasani, pôvodným menom Giovanniello Fasani, sa narodil 6. augusta 1681 v Lucera, Taliansko. Vstúpil do rádu Menších bratov konventuálov a v roku 1705 bol vysvätený za kňaza. Bol známy svojím hlbokým duchovným životom, láskou k modlitbe a oddanosťou Eucharistii. Slúžil ako učiteľ, duchovný vodca noviciátu a bol veľmi obľúbený ako spovedník a kazateľ. Zomrel 29. novembra 1742 v Lucera a bol kanonizovaný v roku 1986 pápežom Jánom Pavlom II.
Svätý František Fasani, taliansky kňaz a rehoľník z Rádu menších bratov konventuálov (minoritov), ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia, patrí na Slovensku medzi takmer neznámych svätcov. Prevažná väčšina slovenských katolíkov jeho meno nepozná a nespája si ho s konkrétnym príbehom či odkazom. Na našom území nenájdeme kostoly, kaplnky ani iné významné miesta zasvätené jeho úcte a jeho liturgická spomienka (29. november) sa nespája so žiadnymi špecifickými lokálnymi tradíciami. Tento svätec, kanonizovaný až v roku 1986, nemal žiadne priame historické ani kultúrne väzby na Slovensko.
Jediné, hoci nepriame, spojenie so Slovenskom predstavuje Rád minoritov, ku ktorému sv. František Fasani patril a ktorý má svoje komunity aj na Slovensku (napríklad v Bratislave, Levoči, Spišskom Štvrtku, Brehove). Práve v kontexte tejto františkánskej rehoľnej rodiny môže byť „svätec z Lucery“ vnímaný ako vzor. Jeho život bol príkladom spojenia hlbokej duchovnosti (bol známy svojou eucharistickou a mariánskou úctou), intelektuálnej práce (pôsobil ako profesor filozofie a teológie) a predovšetkým neúnavnej pastoračnej a charitatívnej činnosti. Preslávil sa najmä svojou mimoriadnou láskou a starostlivosťou o chudobných, chorých a väzňov. Pre slovenských veriacich, najmä tých, ktorí sú blízki františkánskej spiritualite, tak môže byť svätý František Fasani inšpiráciou k prežívaniu viery cez konkrétne skutky milosrdenstva a k horlivej službe tým najnúdznejším v spoločnosti.
