Svätý Gregor I., prezývaný Veľký, bol pápežom v rokoch 590 až 604 a patrí medzi najvýznamnejšie postavy v dejinách Cirkvi. Je jedným zo štyroch veľkých latinských učiteľov Cirkvi a jeho pontifikát mal zásadný vplyv na formovanie stredovekej Európy a západného kresťanstva.
Narodil sa okolo roku 540 v Ríme do bohatej a vplyvnej patricijskej rodiny Aniciovcov. Jeho otec Gordianus bol senátorom a istý čas aj prefektom Ríma, matka Silvia je tiež uctievaná ako svätá. V mladosti získal vynikajúce vzdelanie a nasledoval otca v politickej kariére, okolo roku 573 dosiahol úrad prefekta Ríma. Čoskoro sa však vzdal svetskej dráhy, rozpredal svoj majetok a premenil rodinný palác na Célijskom pahorku na Kláštor svätého Ondreja, kde sám vstúpil do mníšskeho stavu. Založil tiež šesť ďalších kláštorov na Sicílii.
Pápež Pelágius II. ho povolal z kláštora a vymenoval za jedného zo siedmich rímskych diakonov. V rokoch 579 až 585 pôsobil ako pápežský vyslanec (apocrisiarius) na cisárskom dvore v Konštantínopole. Po návrate do Ríma sa opäť uchýlil do svojho kláštora, no po smrti Pelágia II. počas morovej epidémie bol v roku 590 proti svojej vôli jednomyseľne zvolený za pápeža.
Jeho pontifikát (590–604) bol mimoriadne aktívny a mnohostranný. V čase politického úpadku a neustálych hrozieb zo strany Longobardov prebral Gregor nielen duchovné, ale aj faktické administratívne a politické vedenie Ríma a okolitých území. Reorganizoval správu rozsiahlych pápežských majetkov (Patrimonium Sancti Petri), ktorých výnosy používal na pomoc chudobným, podporu kláštorov, vykupovanie zajatcov a zabezpečenie dodávok obilia pre Rím. Vyjednával s Longobardmi a organizoval obranu mesta.
Ako duchovný pastier kládol veľký dôraz na formáciu kléru a morálnu úroveň Cirkvi. Jeho dielo *Regula Pastoralis* (Pravidlá pastorácie) sa stalo základnou príručkou pre biskupov na celé stáročia. Mal veľkú misijnú horlivosť – v roku 596 vyslal misiu na čele s Augustínom (neskorším arcibiskupom canterburským) na evanjelizáciu Anglosasov v Británii.
Gregor Veľký mal významný vplyv na liturgiu. Hoci priame autorstvo gregoriánskeho chorálu je sporné, jeho meno sa s ním spája vďaka jeho úsiliu o zjednotenie a usporiadanie bohoslužobných spevov a textov v Rímskej cirkvi. Okrem *Regula Pastoralis* napísal rozsiahly komentár ku knihe Jób (*Moralia in Job*), *Dialógy* (obsahujúce životopis sv. Benedikta z Nursie) a zachovalo sa vyše 850 jeho listov. Zaviedol používanie titulu „Servus servorum Dei“ (Sluha sluhov Božích) pre pápeža.
Zomrel 12. marca 604 v Ríme po rokoch sužovaných chorobami. Pre jeho mimoriadny prínos pre Cirkev v oblasti teológie, liturgie, pastorácie, misie a cirkevnej správy bol nazvaný „Veľký“ a uctievaný ako svätý a učiteľ Cirkvi. Jeho liturgický sviatok sa slávi 3. septembra.