Svätý Gregor II. bol pápežom v rokoch 715 až 731. Narodil sa v Ríme okolo roku 669 v šľachtickej rodine. Už v mladosti vstúpil do služieb Cirkvi, pôsobil ako poddiakon, neskôr diakon, pápežský pokladník a knihovník. V roku 711 sprevádzal pápeža Konštantína na ceste do Konštantínopolu, kde úspešne viedol rokovania s cisárom Justiniánom II. o sporných kánonoch Trullanskej synody.
Po smrti pápeža Konštantína bol 19. mája 715 zvolený za jeho nástupcu. Jeho pontifikát sa vyznačoval obozretnosťou, ráznosťou a obranou cirkevnej náuky a pápežskej autority. Jednou z najvýznamnejších udalostí jeho doby bol začiatok obrazoboreckej krízy (ikonoklazmu) v Byzantskej ríši. Cisár Lev III. Sýrsky (Isaurský) vydal okolo roku 726 edikt nariaďujúci ničenie svätých obrazov. Gregor II. sa proti tomuto cisárovmu nariadeniu dôrazne postavil. V listoch cisárovi a na synode v Ríme (727) obhajoval úctu k svätým obrazom, vysvetľoval rozdiel medzi úctou a modloslužbou a zdôrazňoval význam obrazov pre vieru a vzdelávanie jednoduchých ľudí. Hoci cisár reagoval hrozbami a údajne sa pokúsil pápeža odstrániť, Gregor II. zostal pevný v obrane ortodoxie, no zároveň sa snažil udržať politickú lojalitu voči cisárovi a bránil vzbure v Itálii.
Ďalším kľúčovým dielom Gregora II. bola podpora misií v Germánii. V roku 719 poveril anglosaského mnícha Winfrida (ktorému dal meno Bonifác) misijnou činnosťou medzi pohanskými kmeňmi v Nemecku. V roku 722 ho v Ríme vysvätil za biskupa pre Germániu a poskytol mu všestrannú podporu, vrátane odporúčacích listov pre franských vládcov. Táto misia mala zásadný význam pre christianizáciu Nemecka a jeho cirkevné usporiadanie pod autoritou Ríma.
Gregor II. musel čeliť aj politickým hrozbám zo strany Longobardov pod vedením kráľa Liutpranda, ktorí ohrozovali Rím a byzantské územia v Itálii. Pápež využíval diplomaciu a spojenectvá na obranu Ríma. V roku 729 osobne rokoval s Liutprandom a presvedčil ho, aby ustúpil od útoku na Rím. Staral sa tiež o obnovu rímskych hradieb a podporoval mníšsky život, okrem iného obnovil slávne opátstvo Montecassino.
Zomrel prirodzenou smrťou 11. februára 731 a bol pochovaný v Bazilike sv. Petra. Pre svoju obranu viery, múdrosť a pastoračnú horlivosť je uctievaný ako svätý. Jeho liturgická spomienka pripadá na 11. februára.
