Svätý Gregor III., pápež

Svätý Gregor III. bol pápežom od 18. marca 731 do 28. novembra 741. Narodil sa v Sýrii a bol synom muža menom Ján (John). Bol známy svojou učenosťou, cnosťami a plynulou znalosťou gréčtiny aj latinčiny. Za pápeža bol zvolený aklamáciou rímskeho ľudu a kléru počas pohrebného sprievodu jeho predchodcu Gregora II. 11. februára 731. Jeho konsekrácia sa však uskutočnila až 18. marca, po získaní súhlasu byzantského exarchu v Ravenne; bol posledným pápežom, ktorý o takéto potvrdenie žiadal. Jeho pontifikát bol výrazne poznačený bojom proti obrazoborectvu (ikonoklazmu), ktoré presadzoval byzantský cisár Lev III. Sýrsky. Gregor III. hneď v roku 731 zvolal do Ríma dve synody, ktoré odsúdili ničenie náboženských obrazov a exkomunikovali všetkých obrazoborcov, aj keď cisára priamo nemenovali. Pápež sa snažil cisára presvedčiť listami a vyslancami, ale neúspešne. Cisár Lev III. reagoval represáliami: skonfiškoval pápežské majetky (patrimóniá) v Kalábrii a na Sicílii a odňal Rímu cirkevnú jurisdikciu nad týmito oblasťami a tiež nad Ilýrikom, pričom ju podriadil konštantínopolskému patriarchovi. Tieto kroky vážne oslabili pápežský vplyv na Východe a prehĺbili roztržku medzi Rímom a Konštantínopolom. Gregor III. ako praktický protest proti obrazoborectvu aktívne podporoval úctu k svätým obrazom a relikviám. Dal vyzdobiť mnohé rímske kostoly, najmä Baziliku svätého Petra, kde zriadil špeciálne oratórium pre relikvie svätých, najmä tých, ktorí trpeli pre úctu k obrazom. Gregor III. bol tiež veľkým podporovateľom misií. Pokračoval v podpore svätého Bonifáca, apoštola Germánov, ktorého vymenoval za arcibiskupa (732) a neskôr (737), po Bonifácovej návšteve Ríma, za pápežského legáta pre Germániu s právomocou zakladať nové biskupstvá. Poslal mu na pomoc aj svätého Willibalda. Ku koncu Gregorovho pontifikátu sa zhoršila situácia v Itálii kvôli agresivite longobardského kráľa Liutpranda. Keď Liutprand v roku 739 ohrozoval Rím a vyplienil okolie, Gregor III. urobil historický krok: požiadal o pomoc franského majordóma Karola Martela. Hoci jeho listy a dary (vrátane kľúčov od hrobu svätého Petra) nepriniesli okamžitú vojenskú intervenciu zo strany Frankov, tento akt znamenal zásadný obrat v pápežskej politike – odklon od nespoľahlivého a nepriateľského Byzantského cisárstva k rodiacej sa moci Frankov na Západe. Tento krok položil základy pre budúcu pápežsko-franskú alianciu. Gregor III. zomrel koncom roka 741 (pravdepodobne 28. novembra) a bol pochovaný v Bazilike svätého Petra, v oratóriu, ktoré sám založil. Jeho sviatok sa v Rímskom martyrológiu uvádza na 28. novembra.