Svätý Hadrián III. bol pápežom len krátko, od 17. mája 884 do leta 885 (pravdepodobne zomrel v júli). Narodil sa v Ríme, jeho otec sa volal Benedikt a pochádzal zo vznešenej rímskej rodiny z oblasti Via Lata.
Jeho pontifikát, trvajúci približne rok a štyri mesiace, spadal do obdobia politickej nestability a úpadku Karolínskej ríše. V samotnom Ríme vládli nepokoje spôsobené súperením miestnych šľachtických frakcií a mesto sužovali aj prírodné katastrofy ako sucho, hladomor a nálety kobyliek. Hadrián III. je známy svojou ráznosťou voči týmto nepokojom; niektoré kroniky mu pripisujú tvrdé zákroky proti odporcom, napríklad oslepenie istého vysokopostaveného úradníka, hoci tieto správy môžu byť prehnané alebo nepresné. Pripisujú sa mu aj dve nariadenia – jedno, ktoré malo zrušiť potrebu cisárskeho súhlasu pri pápežskej konsekracii, a druhé, týkajúce sa nástupníctva v Italskom kráľovstve v prípade cisárovej smrti bez dedičov – avšak ich autenticita je sporná.
V roku 885 pozval cisár Karol III. Tlstý pápeža Hadriána III. na ríšsky snem do Wormsu v Nemecku. Cisár chcel riešiť otázku nástupníctva v ríši, keďže nemal legitímneho dediča, a pravdepodobne aj politické záležitosti týkajúce sa Itálie a niektorých biskupov. Pápež pozvanie prijal a vydal sa na cestu. Cestou však nečakane zomrel neďaleko Modeny, v oblasti San Cesario sul Panaro (alebo Spilamberto). Presné okolnosti jeho smrti nie sú známe a niektoré zdroje naznačujú možnosť, že bol zavraždený tými, ktorí sa obávali jeho vplyvu na sneme alebo jeho rázneho postoja voči rímskym frakciám.
Hoci nezomrel priamo pre vieru ako mučeník v tradičnom zmysle, zomrel počas cesty za záujmami Cirkvi. Bol pochovaný v opátstve San Silvestro v Nonantole pri Modene, kde sa jeho hrob stal cieľom pútí. Jeho kult ako svätca bol oficiálne potvrdený pápežom Levom XIII. dňa 2. júna 1891. Jeho liturgická spomienka sa slávi 8. júla.
