Svätý Hilár z Poitiers, významný biskup, teológ a učiteľ Cirkvi 4. storočia, sa narodil okolo roku 310 alebo 315 v Pictaviume (dnešné Poitiers) v Galii (Francúzsko) v zámožnej pohanskej galo-rímskej rodine. Získal vynikajúce vzdelanie v oblasti filozofie (najmä novoplatonizmu) a rétoriky. Hľadanie pravdy ho priviedlo k štúdiu Svätého písma, kde objavil kresťanskú vieru. Okolo roku 345 prijal krst spolu so svojou manželkou a dcérou Abrou (ktorá je tiež uctievaná ako svätá). Pre svoju múdrosť a horlivosť bol okolo roku 350 alebo 353 zvolený za biskupa svojho rodného mesta Poitiers, hoci bol ženatý (v tej dobe to nebolo neobvyklé, aj keď od klerikov sa očakávala zdržanlivosť).
Jeho biskupská služba bola poznačená intenzívnym bojom proti arianizmu – heréze, ktorá popierala božstvo Ježiša Krista. Hilár sa stal neohrozeným obrancom nicejského vyznania viery na Západe, za čo si vyslúžil titul „Atanáz Západu“ (podľa sv. Atanáza Alexandrijského, hlavného odporcu arianizmu na Východe). Pre svoj nekompromisný postoj a odmietnutie odsúdiť svätého Atanáza na synodách ovládaných ariánmi (napr. v Béziers, 356) bol ariánskym cisárom Konštantiom II. poslaný do vyhnanstva do Frýgie v Malej Ázii (približne v rokoch 356 – 360). Toto obdobie však Hilár využil na hlbšie štúdium gréckej teológie a napísanie svojich najvýznamnejších diel, predovšetkým dvanásť kníh *De Trinitate* (O Trojici), ktoré predstavujú prvý rozsiahly latinský traktát o Najsvätejšej Trojici a zásadne prispeli k teologickej terminológii na Západe. Napísal tiež spis *De Synodis* (O synodách), v ktorom vysvetľoval vieru východných biskupov západným.
Po návrate z exilu okolo roku 361 pokračoval v boji proti arianizmu v Galii a Itálii. Zaslúžil sa o odsúdenie ariánskych náuk na parížskej synode (361). Okrem teologických traktátov písal aj komentáre k Matúšovmu evanjeliu a Žalmom a je považovaný za jedného z prvých autorov latinských kresťanských hymnov. Bol duchovným vodcom a učiteľom svätého Martina z Tours. Zomrel v Poitiers okolo roku 367 alebo 368. Pápež Pius IX. ho v roku 1851 vyhlásil za učiteľa Cirkvi. Jeho liturgický sviatok sa v Rímskokatolíckej cirkvi slávi 13. januára.