Svätý Hilárius, pôvodom zo Sardínie, bol štyridsiatym šiestym pápežom. Jeho pontifikát trval od vysvätenia 19. novembra 461 do jeho smrti 29. februára 468. Pred svojím zvolením pôsobil ako arcidiakon pod pápežom Levom I. Veľkým a bol jedným z jeho najbližších spolupracovníkov.
Významnou udalosťou v jeho živote pred pontifikátom bola účasť na Druhom efezskom koncile v roku 449 ako pápežský legát. Tento koncil, neskôr nazvaný „latrocinium“ (zbojnícka synoda) pre jeho neregulérny a násilný priebeh, odsúdil konštantínopolského patriarchu Flaviána a rehabilitoval Eutycha. Hilárius odvážne protestoval proti týmto rozhodnutiam a bránil práva Rímskej stolice a ortodoxnú vieru. Kvôli svojmu postoju čelil hrozbám zo strany prívržencov alexandrijského patriarchu Dioskora a musel z Efezu utiecť, aby si zachránil život. Svoj útek a záchranu pripisoval príhovoru svätého Jána Evanjelistu, v ktorého hrobke či kaplnke sa údajne ukrýval.
Ako pápež pokračoval v energickej politike svojho predchodcu Leva I., najmä v presadzovaní autority Rímskej stolice a udržiavaní cirkevnej disciplíny v západnej časti Rímskej ríše, ktorá čelila politickej dezintegrácii. Aktívne zasahoval do cirkevných záležitostí v Galii (dnešné Francúzsko) a Hispánii (dnešné Španielsko), riešil spory o jurisdikciu medzi biskupmi, potvrdzoval metropolitné práva (napr. Arles) a dbal na dodržiavanie kánonických predpisov pri menovaní a prekladaní biskupov. Potvrdil závery ekumenických koncilov z Nicey, Efezu (431) a Chalcedonu.
V roku 465 zvolal do Ríma synodu, ktorá sa konala v Bazilike Santa Maria Maggiore. Záznamy z tejto synody sú najstaršími kompletne zachovanými aktami rímskej synody. Zaoberala sa otázkami cirkevnej disciplíny a vydala dekréty, ktoré napríklad zakazovali biskupom menovať svojich nástupcov, vyžadovali súhlas synody pri preložení biskupa do inej diecézy a potvrdzovali požiadavky na kandidátov na biskupstvo (vzdelanie, zákaz bigamie atď.).
Pápež Hilárius tiež čelil šíreniu macedonianizmu v Ríme, herézy popierajúcej božstvo Ducha Svätého, ktorú podporoval istý Filoteus, obľúbenec cisára Anthemia. Hilárius neváhal verejne konfrontovať cisára priamo v Bazilike sv. Petra a žiadal ho, aby zamedzil aktivitám heretikov v meste.
Po svojom úteku z Efezu dal z vďačnosti postaviť v Lateránskom baptistériu kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Evanjelistovi. Okrem nej tam vybudoval aj kaplnky sv. Jána Krstiteľa a Svätého Kríža. Bol známy aj štedrosťou voči rímskym kostolom, ktoré obdarúval liturgickými nádobami a výzdobou, a založil tiež knižnice pri Bazilike svätého Vavrinca za hradbami, kde bol po svojej smrti aj pochovaný. Zomrel prirodzenou smrťou. Jeho liturgická spomienka pripadá na 28. februára.