Svätý Hormizdas, pápež

Svätý Hormizdas bol pápežom od 20. júla 514 do 6. augusta 523. Pochádzal z bohatej rodiny z Frosinone v regióne Campagna di Roma v Taliansku. Pred prijatím vyšších svätení bol ženatý a ovdovel; jeho syn Silverius sa neskôr tiež stal pápežom (536–537). Ako diakon slúžil za pápeža Symacha a bol jeho verným stúpencom počas laurenciánskej schizmy. Jeho vlastná voľba za pápeža prebehla bez sporov, pravdepodobne aj preto, že Rím bol unavený z predchádzajúcich konfliktov. Jedným z jeho prvých krokov bolo prijatie posledných stúpencov protipápeža Laurencia späť do plného spoločenstva Cirkvi. Hlavným dielom a úspechom pontifikátu svätého Hormizda bolo ukončenie Akaciánskej schizmy, ktorá trvala od roku 484 a rozdeľovala západnú a východnú Cirkev. Schizma vznikla kvôli cisárskemu ediktu Henotikon, ktorý sa snažil zmieriť monofyzitov kompromitovaním záverov Chalcedónskeho koncilu. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o zmierenie za vlády cisára Anastázia I. sa podarilo dosiahnuť jednotu až za jeho nástupcu, cisára Justína I., ktorý bol zástancom chalcedónskej ortodoxie. Hormizdas viedol rokovania s veľkou diplomatickou zručnosťou a pevnosťou v náuke. V roku 519 vyslal do Konštantínopolu delegáciu, ktorá predložila východným biskupom na podpis tzv. Hormizdovu formulu (Formula Hormisdae). Toto vyznanie viery jasne potvrdzovalo autoritu Chalcedónskeho koncilu a dogmatických listov pápeža Leva I. Veľkého, odsudzovalo Nestória, Eutycha, Dioskora, Akácia a ďalších heretikov a ich stúpencov. Kľúčovou súčasťou formuly bolo dôrazné potvrdenie primátu a neomylnosti Rímskeho stolca v otázkach viery: „Prvou podmienkou spásy je zachovávať pravidlo pravej viery a nijako sa neodchyľovať od ustanovení Otcov... lebo v Apoštolskom stolci sa katolícke náboženstvo vždy zachovalo nepoškvrnené.“ Podpis tejto formuly patriarchom Jánom II. Kapadóckym a veľkou väčšinou východných biskupov (údajne až 2500) na Veľký štvrtok, 28. marca 519, v Konštantínopole znamenal obnovenie jednoty medzi Rímom a Východom po 35 rokoch schizmy. Hoci úspech bol čiastočne motivovaný aj politickými záujmami cisára Justína I., predstavoval významné víťazstvo pre pápežskú autoritu a chalcedónsku ortodoxiu. Hormizdas sa zaoberal aj situáciou kresťanov v Afrike pod vládou ariánskych Vandalov a poveril mnícha Dionýza Exigua prekladom kánonov východných synod do latinčiny. Z jeho pontifikátu sa zachovalo okolo sto listov a dokumentov. Zomrel prirodzenou smrťou 6. augusta 523 v Ríme a bol pochovaný v Bazilike svätého Petra. Jeho sviatok sa slávi 6. augusta.