Svätí Ján a Pavol boli mučeníkmi, ktorí žili v Ríme počas štvrtého storočia . Ich pamiatku si pripomíname 26. júna v Katolíckej aj Východnej pravoslávnej cirkvi . Je dôležité ich nerozlišovať od apoštolov rovnakého mena, svätého Jána Evanjelistu a svätého Pavla z Tarzu . Presný rok ich mučeníckej smrti nie je známy. Podľa niektorých prameňov sa udiala za vlády cisára Juliána Apostatu (v rokoch 361-363), zatiaľ čo iné zdroje naznačujú, že by to mohlo byť aj skôr, za vlády Diokleciána (okolo roku 304) . Táto neistota poukazuje na obmedzené historické záznamy z tohto obdobia.
Podľa tradície boli Ján a Pavol vysoko postavení slúžobníci Konštancie, dcéry cisára Konštantína Veľkého . Niektoré záznamy ich opisujú ako eunuchov , zatiaľ čo iné ich uvádzajú ako rímskych vojenských dôstojníkov alebo dvoranov . Tieto rozdiely naznačujú, že historické správy sa mohli časom prelínať s legendami. V každom prípade si ich zbožná princezná veľmi vážila a zverovala im značné prostriedky na charitatívne účely, čím preukazovali svoju zbožnosť a dobročinnosť .
Keď sa Julián Apostata dostal k moci, pokúsil sa oživiť pohanstvo a prenasledoval kresťanov . Vyzval Jána a Pavla, aby sa vrátili do vojenskej služby na jeho dvore. Ich súhlas by však znamenal zapretie kresťanskej viery, pretože dvorania boli povinní obetovať kadidlo pohanským bohom . Ján a Pavol odmietli tento rozkaz, pretože to považovali za odpadnutie od viery . Cisár Julián sa rozhneval a dal ich potajomky sťať v ich dome na pahorku Caelius okolo roku 362 . Tajnosť ich popravy naznačuje, že sa Julián obával reakcie verejnosti, pretože svätci boli medzi ľuďmi veľmi obľúbení . Tradícia hovorí, že popravu vykonal Terentianus, ktorý sa neskôr obrátil na kresťanstvo po tom, čo mal videnie o ich mučeníckej smrti . Spolu s nimi boli popravení aj traja ďalší kresťania, ktorí im slúžili: Crispus, Crispinianus a Benedicta .
Bazilika Santi Giovanni e Paolo na pahorku Caelius v Ríme bola postavená nad ich domom a hrobom a stala sa významným miestom ich úcty . Pôvodne to bol dom rímskeho senátora Byzantiusa a neskôr jeho syna Pammachia, ktorý ho v druhej polovici 4. storočia premenil na kresťanskú baziliku . Svedčí to o ich ranej a významnej úcte v Rímskej cirkvi. Ich mená sú zahrnuté v Rímskom kánone omše už od 5. storočia , čo poukazuje na ich dôležitosť v liturgickej tradícii Katolíckej cirkvi. Bazilika di San Zanipolo v Benátkach je im tiež zasvätená , čo dokazuje rozšírenú úctu k týmto svätcom. V 19. storočí boli pod bazilikou znovuobjavené pôvodné miestnosti, ktoré sú zdobené freskami zobrazujúcimi ich mučeníctvo .
Modlitba k svätým Jánovi a Pavlovi, mučeníkom Kristovej lásky
Ó svätí Ján a Pavol, vy verní služobníci nášho Pána,
ktorí ste v tieni cisárskeho dvora zjavili svetlo viery,
nech vás naše srdcia dnes vzývajú s vrúcnou láskou a nádejou.
Vy, ktorí ste odmietli pokúšanie moci a slávy,
radšej voliac Krista než pohodlie a bezpečie,
vyprosujte nám milosť odvahy v skúškach,
aby sme sa nikdy nezriekli pravdy evanjelia.
Vaša krv sa stala semenom viery,
vaša tichá obeta – svedectvom neochvejnej dôvery v Boha.
Pomáhajte nám niesť náš každodenný kríž
s rovnakou pokorou a vytrvalosťou,
s akou ste vy kráčali k mučeníckej korunke.
Vy, ktorých modlitby prenikali nebá,
orodujte za nás u Pána,
aby sme aj my raz vošli do nebeského príbytku,
kde vládne Kristus – Víťaz nad smrťou,
na veky vekov. Amen.
