Viaceré slovenské zdroje poukazujú na existenciu úcty k svätcovi menom Jaroslav, ktorý je označovaný ako mučeník a ktorého sviatok sa v lokálnom kontexte slávi 27. apríla. Medzi tieto zdroje patria napríklad zmienky v liturgických kalendároch, články v katolíckej tlači a dokonca aj videá určené pre katechézu. V niektorých kalendároch sa meno Jaroslav alebo jeho ženská podoba Jaroslava uvádza priamo pri dátume 27. apríla.
Tieto slovenské zdroje konzistentne stotožňujú postavu „svätého Jaroslava, mučeníka“ s ranokresťanským rímskym mučeníkom menom Veriánus. Meno „Jaroslav“ je tu prezentované ako slovanský preklad alebo ekvivalent latinského mena Veriánus. Táto lingvistická spojitosť pravdepodobne vychádza z etymológie oboch mien. Latinské „Veriánus“ sa môže spájať s latinským slovom „ver“, označujúcim jar, teda „jarný“. Slovanské meno Jaroslav má pôvod v slove „jaryj“, ktoré znamená „silný“, „bujarý“, „prudký“, alebo sa spája s jarou, a jeho celkový význam sa interpretuje ako „slávny silou“ alebo „oslavujúci jar“. Použitie mena Jaroslav pre Veriána sa tak javí ako lokalizovaná kultúrna a jazyková adaptácia v slovenskom (a možno širšom slovanskom) katolíckom prostredí. Je možné, že táto adaptácia bola ovplyvnená aj skutočnosťou, že občiansky kalendár na Slovensku uvádza meniny Jaroslava práve 27. apríla , čo mohlo viesť k spojeniu sviatku svätca s týmto dátumom v lokálnej tradícii.
Rozdiel medzi dátumom 27. apríla, zaužívaným v slovenskej tradícii pre „svätého Jaroslava, mučeníka“, a historickým dátumom 9. augusta pre svätého Veriána si vyžaduje vysvetlenie. Najpravdepodobnejším dôvodom tejto diskrepancie je lokálny vývoj úcty. Ako už bolo spomenuté, 27. apríl je v slovenskom občianskom kalendári dňom menín Jaroslava. Keď bol latinský mučeník Veriánus v slovenskom prostredí stotožnený s menom Jaroslav (kvôli prekladu a významovej podobnosti), zdá sa, že jeho liturgická spomienka bola následne spojená s už existujúcim populárnym meninovým dňom. Takáto prax, hoci vedie k odchýlke od historického dátumu mučeníctva alebo pôvodného sviatku, nie je v dejinách lokálnych cirkví neobvyklá a predstavuje legitímny prejav miestnej zbožnosti a inkulturácie. Úcta k „svätému Jaroslavovi, mučeníkovi“ 27. apríla je teda platným vyjadrením lokálnej slovenskej katolíckej tradície, aj keď sa líši od historicky doloženej a pravdepodobne oficiálnej liturgickej spomienky svätého Veriána (9. augusta) v širšom kontexte Cirkvi.
Je nevyhnutné jasne odlíšiť katolíckeho mučeníka Veriána (v slovenskej tradícii Jaroslava) od iných významných postáv s menom Jaroslav, predovšetkým od svätého Jaroslava Múdreho (Svätý Jaroslav Múdry (Kyjevský)).
Svätý Verián patrí k skupine ranokresťanských mučeníkov, ktorí sú uctievaní spoločne so svojimi druhmi, svätým Sekundiánom a Marceliánom. Podľa tradície podstúpili mučenícku smrť okolo roku 250 po Kristovi neďaleko mesta Civitavecchia alebo Santa Marinella v Taliansku, počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Décia. Ich spoločný liturgický sviatok pripadá na 9. augusta. Historických údajov o samotnom Veriánovi je málo a jeho životný príbeh je úzko spätý s osudmi jeho spoločníkov. V dobových záznamoch sa uvádza, že Sekundián bol senátorom alebo iným významným úradníkom, zatiaľ čo Marcelián a Verián boli opisovaní ako učenci alebo študenti. Ich mučeníctvo sa odohralo v kontexte rozsiahleho prenasledovania, kedy cisár Décius nariadil všetkým obyvateľom Rímskej ríše preukázať lojalitu obetovaním rímskym bohom, čo kresťania odmietali. Podľa neskoršej legendy z 15. storočia boli títo traja muži pôvodne horlivými prenasledovateľmi kresťanov, no obrátili sa po prečítaní štvrtej eklogy rímskeho básnika Vergília, ktorú interpretovali ako mesiášske proroctvo. Tradícia ďalej uvádza, že ich pokrstil kňaz Timotej a birmoval pápež Sixtus II., hoci chronológia pápežovho pontifikátu (257 – 258) sa úplne nezhoduje s predpokladaným rokom ich smrti. Na príkaz cisára Décia ich mal zatknúť prefekt Valerián. Po odmietnutí vzdať úctu pohanským bohom boli v Civitavecchii sťatí a ich telá hodené do mora. Iná verzia hovorí o mieste mučeníctva nazývanom Colonia (možno Colonia Iulia Castrumnovurn v Tuscii na Via Aurelia) a o tom, že ich telá zozbieral a pochoval istý Deodatus. Úcta k týmto mučeníkom je starobylá, ich mená sa nachádzajú už v Hieronymovom martyrológiu a raných kódexoch, ktoré potvrdzujú ich pôsobenie a smrť v oblasti Tuscie. Ich kult bol neskôr spojený s bazilikou San Pietro v Tuscanii, ktorej sú patrónmi. Ich príbeh inšpiroval aj neskoršie hagiografické texty, hoci niektoré (ako Akty sv. Felína a Graciána) sú považované za odvodené a historicky menej spoľahlivé. Svätý Verián a jeho spoločníci sú príkladom odvahy a vernosti Kristovi až po smrť.
Modlitba k svätému Veriánovi a spoločníkom
Svätý Verián, Marcelián a Sekundián, statoční mučeníci Krista, vy ste v čase prenasledovania nezapreli svoju vieru a spečatili ste ju krvou. Verián, ty si hľadal múdrosť v štúdiu, no našiel si najvyššiu Pravdu v Kristovi. Vyproste nám odvahu svedčiť o Bohu, silu v skúškach a múdrosť srdca, aby sme vždy kráčali vo svetle viery. Amen.
