Svätý Karol Boromejský, významná postava katolíckej reformácie 16. storočia, sa narodil 2. októbra 1538 na hrade Arona pri Lago Maggiore v Taliansku. Pochádzal z bohatej a vplyvnej šľachtickej rodiny Boromejovcov; jeho matka Margherita bola sestrou Giovanniho Angela de Medici, ktorý sa neskôr stal pápežom Piom IV.. Už v mladosti prejavoval Karol vážnosť, zbožnosť a odpor k lži. Hoci trpel miernou rečovou chybou, ktorá mohla pôsobiť dojmom pomalosti, vynikal usilovnosťou a dôkladnosťou v štúdiu. Ako dvanásťročný prijal tonzúru a stal sa titulárnym opátom, pričom príjmy z tohto postu venoval chudobným. Študoval právo na univerzite v Pavii, kde v roku 1559 získal doktorát z obojakého (cirkevného i civilného) práva. Po zvolení jeho strýka za pápeža Pia IV. v roku 1559 bol Karol povolaný do Ríma. Už v januári 1560, vo veku len 21 rokov, bol vymenovaný za kardinála-diakona a apoštolského administrátora milánskej arcidiecézy, hoci ešte nebol ani kňazom.
Zastával aj ďalšie významné úrady, vrátane správy Pápežského štátu. V Ríme žil napriek svojmu postaveniu pomerne stroho a založil akadémiu vzdelancov. Zohral kľúčovú úlohu pri obnovení a úspešnom zavŕšení Tridentského koncilu (1562 – 1563), kde presadzoval potrebné reformy. Po smrti staršieho brata Federica v roku 1562 odmietol naliehanie rodiny, aby opustil cirkevnú dráhu a oženil sa. Namiesto toho sa rozhodol pre kňazstvo; za kňaza bol vysvätený v septembri 1563 a za biskupa v decembri toho istého roku. Významne prispel k zostaveniu Rímskeho katechizmu a k reforme liturgických kníh a cirkevnej hudby. V roku 1564 bol oficiálne vymenovaný za milánskeho arcibiskupa a v roku 1565 sa ujal svojej diecézy, ktorá nemala rezidenčného biskupa takmer 80 rokov. Energicky presadzoval dekréty Tridentského koncilu, reorganizoval správu diecézy, konal vizitácie, zakladal semináre pre lepšiu formáciu kňazov a založil Konfraternitu kresťanského učenia pre katechézu detí. Jeho reformné snahy narazili na odpor, najmä zo strany rádu humiliátov, ktorého člen naňho v roku 1569 spáchal neúspešný atentát počas modlitby; jeho prežitie sa považovalo za zázrak. Preukázal mimoriadnu obetavosť počas hladomoru a následnej morovej epidémie v Miláne v roku 1576, keď mnohí predstavitelia mesta utiekli. Zostal, osobne sa staral o chorých, organizoval pomoc, rozdával svoj majetok a zadlžil sa, aby nasýtil desaťtisíce ľudí. Jeho neúnavná práca a asketický život si vyžiadali svoju daň; zomrel vyčerpaný 3. novembra 1584 v Miláne vo veku 46 rokov.
Modlitba k svätému Karolovi Boromejskému
Svätý Karol Boromejský, horlivý pastier a reformátor Cirkvi, vyprosuj nám odvahu čeliť výzvam doby s pevnou vierou. Nech tvoj príklad obetavej lásky k chudobným a chorým, najmä počas moru, a tvoja starostlivosť o vzdelanie a svätosť kňazov inšpirujú aj nás k neúnavnej službe Bohu a blížnym. Oroduj za nás. Amen.
