Svätý Kornélius (lat. Cornelius) bol 21. pápežom katolíckej Cirkvi, ktorého pontifikát trval od marca 251 do júna 253. Pochádzal pravdepodobne z rímskeho patricijského rodu Corneliovcov. Jeho zvolenie za rímskeho biskupa sa uskutočnilo po viac ako ročnej sedisvakancii, ktorá nastala po mučeníckej smrti pápeža svätého Fabiána počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia. Toto prenasledovanie spôsobilo v Cirkvi vážnu krízu, keďže mnohí kresťania pod tlakom odpadli od viery (tzv. lapsi).
Hlavnou výzvou Kornéliovho pontifikátu bola otázka, ako zaobchádzať s týmito odpadlíkmi, ktorí po skončení prenasledovania žiadali o opätovné prijatie do cirkevného spoločenstva. Proti Kornéliovi vystúpil talentovaný, no rigorózny rímsky kňaz Novacián. Ten zastával názor, že Cirkev nemá moc odpustiť taký ťažký hriech, akým je apostáza, a dal sa zvoliť za protipápeža, čím vyvolal prvú vážnu schizmu v rímskej cirkvi (novaciánska schizma). Novacián a jeho prívrženci, ktorí sa nazývali „čistí“ (katharoi), založili vlastnú cirkevnú štruktúru.
Pápež Kornélius, podporovaný vplyvným biskupom Kartága, svätým Cypriánom, a väčšinou biskupov na Západe i Východe, zastával umiernenejší postoj. Učil, že Cirkev dostala od Krista moc odpúšťať všetky hriechy, a teda môže po primeranom pokání znovu prijať aj odpadlíkov. Tento postoj potvrdila aj synoda v Ríme na jeseň roku 251, ktorá odsúdila Novaciána a jeho učenie a potvrdila Kornélia ako legitímneho pápeža. Z Kornéliovej korešpondencie, najmä listov svätému Cypriánovi, sa dozvedáme aj o počte klerikov a veriacich v Ríme v polovici 3. storočia.
Keď cisár Trebonianus Gallus v roku 252 obnovil prenasledovanie kresťanov, pápež Kornélius bol zatknutý a poslaný do vyhnanstva do Centumcellae (dnešná Civitavecchia pri Ríme). Tam v júni 253 zomrel na následky útrap alebo bol sťatý. Cirkev ho preto uctieva ako mučeníka. Jeho telesné pozostatky boli neskôr prenesené do Ríma a uložené v Kalixtových katakombách, kde sa zachoval jeho náhrobný kameň s latinským nápisom „Cornelius Martyr Ep[iscopus]“. Jeho meno sa spomína v Prvej eucharistickej modlitbe (Rímskom kánone). Liturgická pamiatka svätého Kornélia sa slávi 16. septembra, spoločne so svätým Cypriánom.
Svätý Kornélius je patrónom pri epilepsii, horúčke, ušných bolestiach a kŕčoch; tiež je patrónom dobytka a domácich zvierat a mesta Kornelimünster v Nemecku.
Jeho liturgický sviatok sa slávi 16. septembra spoločne so svätým Cypriánom, s ktorým viedol rozsiahlu korešpondenciu a ktorý bol jeho veľkým spojencom.
