Svätý Lev I., zaslúžene nazývaný Veľký, bol 45. rímskym pápežom v rokoch 440 až 461 a jednou z najvýznamnejších postáv Cirkvi i svetských dejín 5. storočia. Narodil sa okolo roku 400 v Toskánsku a už ako diakon rímskej cirkvi si získal povesť vzdelaného teológa a schopného diplomata. Za pápeža bol zvolený v roku 440 počas svojej diplomatickej misie v Galii.
Jeho pontifikát spadal do turbulentného obdobia rozpadu Západorímskej ríše a vážnych teologických sporov. Lev I. sa prejavil ako energický vodca, ktorý pevne bránil ortodoxnú vieru a posilňoval autoritu Rímskej stolice. Jeho najvýznamnejším teologickým prínosom bol zásah do christologických sporov na Chalcedónskom koncile v roku 451. Jeho slávny dogmatický list patriarchovi Flaviánovi Konštantínopolskému, známy ako „Tomus Leonis“ (Levov spis), majstrovsky formuloval učenie o dvoch prirodzenostiach (božskej a ľudskej) v jednej osobe Ježiša Krista. Konciloví otcovia prijali jeho učenie s nadšením a zvolaním: „Peter prehovoril skrze Leva!“ Týmto Lev I. rozhodujúco prispel k definovaniu základnej christologickej dogmy a odsúdeniu monofyzitizmu.
Lev I. dôsledne presadzoval primát rímskeho biskupa ako nástupcu svätého Petra. Aktívne zasahoval do cirkevných záležitostí v Galii, Španielsku, Ilýrii a severnej Afrike, bojoval proti herézam (pelagianizmus, manicheizmus, priscilianizmus) a upevňoval disciplínu. Ostro sa postavil proti 28. kánonu Chalcedónskeho koncilu, ktorý priznával Konštantínopolu postavenie takmer rovnocenné Rímu.
Okrem duchovného vodcovstva preukázal aj mimoriadnu odvahu a diplomatické schopnosti v čase barbarských vpádov. V roku 452 sa osobne stretol s vodcom Hunov Attilom pri rieke Mincio neďaleko Mantovy a presvedčil ho, aby ušetril Rím od plienenia. Hoci presné okolnosti stretnutia sú zahalené legendami (napr. o zjavení sv. Petra a Pavla), Levov diplomatický úspech bol nesporný. V roku 455 nedokázal zabrániť plieneniu Ríma Vandalmi pod vedením Geisericha, ale vyjednal aspoň zmiernenie útrap pre obyvateľstvo a ochranu hlavných bazilík.
Zanechal po sebe bohaté literárne dielo – približne 96 kázní a 143 listov, ktoré svedčia o jeho hlbokej teológii, pastoračnej múdrosti a starostlivosti o Cirkev. Jeho kázne, ktoré pokrývajú celý liturgický rok, sú cenené pre svoju jasnosť a duchovnú hĺbku.
Lev I. zomrel prirodzenou smrťou 10. novembra 461 v Ríme a bol ako prvý pápež pochovaný v predsieni Baziliky sv. Petra (jeho ostatky sú dnes uložené vnútri baziliky). Pre jeho mimoriadne zásluhy o Cirkev, obranu viery a múdre vedenie ho pápež Benedikt XIV. v roku 1754 vyhlásil za učiteľa Cirkvi. Jeho liturgická spomienka sa slávi 10. novembra.
