Ľudovít z Casorie, pôvodným menom Arcangelo Palmentieri, bol významnou postavou talianskej rímskokatolíckej cirkvi. Narodil sa 11. marca 1814 v Casorii, meste neďaleko Neapola v Taliansku . Jeho životná púť sa zavŕšila 30. marca 1885 v Neapole . Katolícka cirkev si jeho pamiatku pripomína každoročne 30. marca .
V mladosti sa Arcangelo Palmentieri vyučil za stolára . Avšak jeho životná cesta nabrala iný smer, keď v roku 1832 vstúpil do noviciátu františkánskej rehole, kde prijal meno Ľudovít . Po ukončení štúdií bol v roku 1837 vysvätený za kňaza . V prvých rokoch svojho kňazstva sa venoval vyučovaniu filozofie, matematiky a chémie mladších členov františkánskeho rádu .
Zlomový moment v jeho živote nastal v roku 1847, keď počas rozjímania prežil mystickú skúsenosť, ktorú sám označil ako „obmytie“ alebo „vnútorné osvietenie“ . Táto udalosť ho hlboko zasiahla a nasmerovala k úplnému zasväteniu sa službe chudobným a núdznym. Jeho život sa stal svedectvom mimoriadnej charity a starostlivosti o znevýhodnených . Zakladal útulky pre opustené a osirelé deti, pričom osobitnú pozornosť venoval dievčatám a deťom afrického pôvodu, ktoré boli vykúpené z otroctva . Zriaďoval tiež školy pre hluchonemých a nevidiacich, čím preukazoval svoju snahu pomáhať všetkým, ktorí to potrebovali . Nezabúdal ani na starých, opustených a práceneschopných ľudí, pre ktorých taktiež zakladal potrebné inštitúcie . V roku 1852 otvoril školu pre africké deti, ktoré boli predtým zotročené, čím ukázal svoj záujem o rasovú rovnosť . Jeho charitatívne aktivity sa rozšírili aj do ďalších talianskych miest, ako Neapol, Florencia a Assisi . Jeho hlbokú motiváciu vyjadroval slovami: „Kristova láska zranila moje srdce“ .
Aby zabezpečil trvalé pokračovanie svojho charitatívneho diela, založil dve rehoľné kongregácie. V roku 1859 založil mužskú komunitu Bratia Charity (Frati Bigi della Carità), známu aj ako Šedí bratia, a v roku 1862 ženskú komunitu Sestry svätej Alžbety (Suore Elisabettiane Bigie), známu aj ako Šedé sestry . Tieto komunity sa dodnes venujú službe núdznym a šíreniu jeho charizmy .
Svätý Ľudovít z Casorie bol blahorečený pápežom Jánom Pavlom II. 18. apríla 1993 . Neskôr ho pápež František 23. novembra 2014 vyhlásil za svätého . Jeho život predstavuje inšpiratívny príklad hlbokej viery a obetavej služby blížnym. Je považovaný za patróna Casorie a sestier svätej Alžbety . Jeho oddanosť chudobným a marginalizovaným ho prirovnáva k novodobému svätému Františkovi z Assisi .
Modlitba k svätému Ľudovítovi z Casorie
Svätý Ľudovít z Casorie, verný nasledovník svätého Františka, ktorého srdce bolo naplnené Kristovou láskou k chudobným a opusteným, ty si svojím životom svedčil o nezištnej službe a hlbokom súcitení. Prosíme ťa, oroduj za nás u Boha, aby sme aj my dokázali s otvoreným srdcom pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Vyprosuj nám milosť nasledovať tvoj príklad v láske k blížnemu a v ochote obetovať sa pre dobro iných. Pomáhaj nám vidieť Krista v tvárach trpiacich a s odvahou odpovedať na ich volanie o pomoc. Svätý Ľudovít, oroduj za nás. Amen.
