Svätý Marcel I. bol rímskym biskupom (pápežom) vo veľmi krátkom, no búrlivom období od mája alebo júna 308 do 16. januára 309. Jeho zvolenie nasledovalo po dlhom období sedisvakancie (pravdepodobne trvajúcom 3 až 4 roky) po smrti pápeža Marcelína počas Diokleciánovho prenasledovania. Marcel I. prebral vedenie rímskej Cirkvi v čase veľkého chaosu a dezorganizácie.
Po skončení veľkého prenasledovania boli cirkevné štruktúry rozvrátené, bohoslužobné miesta a cintoríny často skonfiškované a spoločenstvo veriacich hlboko poznačené otázkou, ako naložiť s tými, ktorí počas prenasledovania odpadli od viery (tzv. lapsi). Pápež Marcel I. sa energicky pustil do reorganizácie cirkevnej správy v Ríme. Podľa Liber Pontificalis rozdelil mesto na 25 obvodov (tituli), na čelo ktorých postavil kňazov zodpovedných za pastoráciu, prípravu katechumenov na krst, udeľovanie pokánia, pochovávanie zosnulých a organizovanie spomienkových slávností na mučeníkov.
V otázke zaobchádzania s lapsi zaujal Marcel I. prísny postoj. Trval na tom, že tí, ktorí zapreli vieru, musia konať verejné pokánie predtým, ako budú znovu prijatí do plného spoločenstva Cirkvi. Táto prísnosť však narazila na silný odpor časti veriacich, najmä samotných lapsi, z ktorých niektorí požadovali okamžité zmierenie bez nutnosti pokánia. Tento spor viedol k vážnym nepokojom a násilnostiam v Ríme.
Cisár Maxentius, ktorý v tom čase vládol v Ríme a jeho okolí, vnímal tieto vnútorné kresťanské konflikty ako narušenie verejného poriadku. Za vinníka označil pápeža Marcela I. a poslal ho do vyhnanstva. Podľa neskoršej legendy (Passio Marcelli) bol odsúdený na ponižujúcu prácu ako otrok a koniar vo verejných stajniach (catabulum) na Via Lata. Hoci tento detail je pravdepodobne legendárny, je isté, že Marcel I. zomrel 16. januára 309 na následky tvrdých podmienok vyhnanstva. Preto ho Cirkev uctieva ako mučeníka.
Bol pochovaný v Priscilliných katakombách na Via Salaria. Neskôr boli jeho ostatky prenesené do Baziliky San Marcello al Corso v Ríme, ktorá podľa tradície stojí na mieste domu rímskej matróny Luciny, kde mal pápež zriadiť jeden z titulov. Svätý Marcel I. je patrónom koniarov a pracovníkov v stajniach, čo súvisí s legendou o jeho vyhnanstve. Jeho liturgická pamiatka sa slávi 16. januára.
