Svätý Marek, pápež

Svätý Marek bol pápežom len krátko, od 18. januára 336 do svojej smrti 7. októbra 336. Podľa Liber Pontificalis bol Rimanom a synom muža menom Priscus. Je možné, že ide o toho istého Mareka, ktorý bol kňazom alebo diakonom za pápeža Melchiadesa a ktorému bol spolu s pápežom adresovaný list cisára Konštantína Veľkého v roku 313 ohľadom donatistického sporu. Jeho pontifikát trval len osem mesiacov a dvadsať dní. Napriek krátkosti svojho pôsobenia stihol zanechať stopu v dejinách Cirkvi. Pripisuje sa mu výstavba dvoch významných bazilík v Ríme. Jedna bola postavená priamo v meste, v oblasti známej ako „juxta Pallacinis“, a ide o dnešnú Baziliku svätého Marka (San Marco), hoci jej súčasná podoba je výsledkom neskorších prestavieb. Už v 5. storočí je spomínaná ako titulárny kostol, čo podporuje jej založenie pápežom Marekom. Druhú baziliku dal postaviť mimo mestských hradieb nad Katakombami svätej Balbíny, medzi Via Appia a Via Ardeatina. Pre obe baziliky získal od cisára Konštantína pozemky a liturgické vybavenie. Svätému Marekovi sa tiež pripisujú dve ustanovenia zaznamenané v Liber Pontificalis. Podľa jedného potvrdil alebo udelil biskupovi z Ostie privilégium vysväcovať novozvoleného rímskeho biskupa a odovzdal mu pálium. Právo ostijského biskupa svätiť pápeža je historicky doložené koncom 4. storočia (svedectvo sv. Augustína), takže je možné, že Marek toto právo formálne potvrdil. Udelenie pália je však ťažšie historicky doložiť pre 4. storočie, keďže najstaršie zmienky a zobrazenia pália pochádzajú až z 5. a 6. storočia. Druhé ustanovenie spomínané v Liber Pontificalis („Et constitutum de omni ecclesia ordinavit“) je nejasné a nevieme, na aké konkrétne nariadenie sa vzťahuje. Niektorí historici sa domnievajú, že za pontifikátu Mareka sa začali zostavovať dôležité liturgické kalendáre: Depositio Episcoporum (zoznam dátumov pohrebov rímskych biskupov) a Depositio Martyrum (zoznam sviatkov mučeníkov), ktoré tvoria základ Rímskeho martyrológia. O jeho zásahoch do ariánskeho sporu, ktorý v tom čase hýbal Cirkvou na Východe, nemáme žiadne správy. Zomrel prirodzenou smrťou 7. októbra 336 a bol pochovaný v cintorínskej bazilike nad Katakombami svätej Balbíny, ktorú sám založil. Jeho hrob bol známy ešte v 7. storočí. Jeho sviatok sa v Rímskokatolíckej cirkvi slávi v deň jeho smrti, 7. októbra.