Svätý Martin I., pápež a mučeník

Svätý Martin I. bol pápežom v rokoch 649 až 653 (hoci zomrel až v roku 655). Narodil sa v Todi v Umbrii (Taliansko) v šľachtickej rodine a bol známy svojou inteligenciou, učenosťou a dobročinnosťou. Pred svojím zvolením za pápeža pôsobil ako apokrisiarius (pápežský legát) v Konštantínopole za pápeža Teodora I., kde sa priamo oboznámil s teologickými spormi okolo monoteletizmu – náuky, ktorá tvrdila, že Ježiš Kristus mal iba jednu (božskú) vôľu, čo bolo v rozpore s tradičným učením o dvoch vôľach v Kristovi (božskej a ľudskej). Zvolený bol za pápeža v júli 649 a nezvyčajne rýchlo bol aj vysvätený bez čakania na potvrdenie od byzantského cisára Konštansa II., pravdepodobne preto, lebo predvídal konflikt s cisárskou politikou podporujúcou monoteletizmus. Jeho hlavným cieľom bolo odsúdenie tejto herézy. Hneď v októbri 649 zvolal do Ríma významnú Lateránsku synodu, na ktorej sa zúčastnilo 105 biskupov prevažne zo Západu. Synoda slávnostne odsúdila monoteletizmus ako herézu a odmietla cisárske edikty, ktoré ho podporovali (najmä Herakliovu *Ektézu* a Konštansov *Typos*). Zároveň potvrdila náuku o dvoch vôľach a dvoch energiách (spôsoboch konania) v Ježišovi Kristovi, božskej a ľudskej. Týmto krokom sa Martin I. otvorene postavil proti cisárovi Konštansovi II., ktorý monoteletizmus presadzoval ako prostriedok na zmierenie s monofyzitmi vo východných častiach ríše. Cisár reagoval rozkazom pre svojho ravennského exarchu Olympia, aby pápeža zatkol. Olympios to však neurobil, údajne kvôli odporu rímskeho ľudu a vojakov, a neskôr sa s pápežom dokonca zmieril. Nový exarcha Teodor Kalliopas však cisárov rozkaz splnil a 17. júna 653 dal pápeža násilne zatknúť priamo v Lateránskej bazilike. Martina I. potom odvliekli do Konštantínopolu. Cesta trvala dlho a bola pre chorého pápeža veľmi úmorná. V Konštantínopole ho držali vo väzení, verejne ponížili a postavili pred súd. Nebol však súdený za herézu, ale za politické zločiny – údajné sprisahanie proti cisárovi. Hoci obvinenia boli vykonštruované, bol odsúdený na smrť. Na príhovor konštantínopolského patriarchu Pavla II. mu bol trest smrti zmenený na doživotné vyhnanstvo. V marci 654 ho deportovali do Chersonézu (dnešný Cherson na Kryme). Tam trpel hladom, chorobami a opustenosťou až do svojej smrti 16. septembra 655. Ešte počas jeho exilu bol v Ríme pod cisárskym tlakom zvolený nový pápež Eugen I. (v roku 654). Martin I. tento krok zrejme akceptoval, aby zabránil ďalšej schizme. Svätý Martin I. je považovaný za posledného pápeža, ktorý zomrel ako mučeník pre vieru, keďže jeho smrť bola priamym dôsledkom utrpenia, ktoré podstúpil za obranu ortodoxnej náuky proti cisárskej moci. Je uctievaný v Katolíckej aj Pravoslávnej cirkvi. Jeho sviatok sa v Katolíckej cirkvi slávi 13. apríla.