Nikodém, významná postava Nového zákona, je v mnohých kresťanských tradíciách uctievaný ako svätec. Evanjelium podľa Jána ho predstavuje ako farizeja a „popredného muža Židov“, čo naznačuje jeho členstvo v Sanhedrine, najvyššom židovskom zákonodarnom a súdnom zbore v Jeruzaleme . Jeho meno, odvodené z gréčtiny, má význam „víťaz ľudu“ . Zaujímavé je, že táto osoba s takým vplyvným postavením a mocou pocítila potrebu vyhľadať Ježiša, čo svedčí o duchovnej zvedavosti alebo o nespokojnosti s doterajším chápaním. Táto skutočnosť naznačuje, že ani vysoké spoločenské postavenie nemusí nutne znamenať úplné duchovné naplnenie a že túžba po hlbšom zmysle života presahuje spoločenské hierarchie. Nikodém je spomenutý výlučne v Jánovom evanjeliu, nie v synoptických evanjeliách. Táto jedinečná pozornosť, ktorú mu venuje Ján, naznačuje, že jeho príbeh má pre kresťanskú tradíciu osobitný teologický význam.
Jedna z najvýznamnejších udalostí v Nikodémovom živote je jeho stretnutie s Ježišom, ktoré sa odohralo „v noci“ . Táto okolnosť sa interpretuje rôzne – ako prejav jeho strachu pred reakciami jeho vrstovníkov, ako túžba po súkromnom rozhovore alebo jednoducho ako čas, kedy mal možnosť stretnúť sa s Ježišom. Tajomstvo tohto stretnutia poukazuje na potenciálny konflikt medzi Nikodémovým existujúcim spoločenským postavením a jeho záujmom o Ježišovo učenie. Zdôrazňuje tiež osobnú a často súkromnú povahu počiatočných krokov na ceste viery. Počas tohto rozhovoru Nikodém uznal Ježiša ako učiteľa, ktorý prišiel od Boha, a ocenil Jeho zázraky ako božské znamenia . Ježišova odpoveď sa sústredila na nevyhnutnosť „znovuzrodenia“ alebo „narodenia zhora“ pre vstup do Božieho kráľovstva . Nikodémova otázka, ako sa môže starý človek znovu narodiť, odhaľuje kontrast medzi pozemským chápaním a duchovnými pravdami, ktoré Ježiš prinášal . Tento dialóg obsahuje aj známy verš z Jána 3:16, ktorý hovorí o Božej láske k svetu a obetovaní Jeho jediného Syna . Zaradenie tohto kľúčového teologického učenia do Nikodémovho príbehu zdôrazňuje jeho význam nielen ako zvedavého farizeja, ale aj ako svedka jednej z najzákladnejších právd kresťanskej viery.
Neskôr sa Nikodém opäť objavuje v Jánovom evanjeliu, keď počas diskusie v Sanhedrine o Ježišovi pripomína svojim kolegom, že zákon vyžaduje, aby bola osoba vypočutá predtým, ako bude odsúdená . Tento čin preukazuje jeho rastúcu odvahu a zmysel pre spravodlivosť, aj keď sa stretol s posmešnými reakciami zo strany ostatných členov rady . Táto udalosť naznačuje posun smerom k verejnej podpore Ježiša, hoci stále v rámci jeho postavenia.
Po Ježišovom ukrižovaní Nikodém preukázal svoju hlbokú úctu a oddanosť, keď spolu s Jozefom z Arimatie pomohol pri príprave Ježišovho tela na pohreb . Priniesol so sebou značné množstvo myrhy a aloe, približne sto rímskych libier (okolo 33 kilogramov), čo svedčí o jeho majetnosti a hlbokej úcte k Ježišovi . Pápež Benedikt XVI. opísal toto gesto ako „kráľovský pohreb“. Tento posledný zaznamenaný čin Nikodéma sa považuje za jasný prejav jeho učeníctva, hoci to Jánovo evanjelium výslovne neuvádza . V čase, keď bolo spájanie sa s Ježišom po Jeho ukrižovaní nebezpečné, Nikodém prejavil pozoruhodnú odvahu a oddanosť.
Vďaka jeho obrane Ježiša počas Jeho procesu je niekedy označovaný ako „obhajca Ježiša“.
Nikodém zohráva významnú úlohu aj v kresťanskom umení, najčastejšie v scénach Zloženia z kríža a Uloženia do hrobu, kde je často zobrazovaný spolu s Jozefom z Arimatie .
Modlitba k svätému Nikodémovi
Svätý Nikodém, ty, ktorý si hľadal Ježiša v nočnej tme, túžiac po poznaní Božích právd, prosíme ťa, oroduj za nás. Vyprosuj nám odvahu prekonať strach a predsudky, aby sme aj my s otvoreným srdcom prijali Kristovo učenie. Pomáhaj nám rásť vo viere a svedčiť o nej skutkami lásky a milosrdenstva. Nech tvoj príklad hlbokej úcty k Ježišovi, ktorú si prejavil pri Jeho pohrebe, inšpiruje aj nás k väčšej zbožnosti a oddanosti nášmu Spasiteľovi. Amen.
