Svätý Pius I. bol desiatym pápežom katolíckej cirkvi, ktorého pontifikát sa datuje približne do rokov 142 až 155 n. l. Pochádzal pravdepodobne z Aquileie v severnom Taliansku a jeho otec sa podľa tradície volal Rufinus. Zaujímavosťou je, že podľa Muratoriánskeho kánonu a Libérijského katalógu bol bratom Hermasa, autora známeho ranokresťanského spisu „Pastier Hermasov“. Niektoré zdroje naznačujú, že obaja bratia mohli byť pôvodne otrokmi, ktorí neskôr získali slobodu.
Počas pôsobenia Pia I. v Ríme aktívne pôsobili rôzni predstavitelia vtedy sa šíriacich heretických hnutí, najmä gnosticizmu. Pápež musel čeliť výzvam, ktoré predstavovali učenia Valentina, Cerdona a Marciona. Práve Marciona, ktorý hlásal dualistickú náuku o dvoch bohoch a odmietal Starý zákon, Pius I. okolo roku 144 exkomunikoval z cirkvi. Tento krok sa považuje za dôležitý moment v boji ranej cirkvi o zachovanie ortodoxnej viery. V tom istom období pôsobil v Ríme aj významný kresťanský apologéta svätý Justín Mučeník, ktorý obhajoval kresťanské učenie. Pontifikát Pia I. tak bol svedkom intenzívnej teologickej aktivity a upevňovania pozície Ríma ako centra kresťanstva.
Piusovi I. sa pripisuje dekrét o slávení Veľkej noci výlučne v nedeľu, čím prispel k zjednoteniu liturgickej praxe v cirkvi. Tradícia mu tiež pripisuje založenie dvoch starých rímskych titulárnych kostolov – Santa Pudenziana a Santa Prassede, hoci historicky sú tieto kostoly doložené až zo 4. storočia. Je však možné, že vznikli na mieste starších domov, kde sa kresťania zhromažďovali. Hoci bol Pius I. v starších martyrológiách uvádzaný ako mučeník, moderné historické bádanie pre jeho mučeníctvo nenašlo dostatočné dôkazy a v súčasnom Rímskom martyrológiu sa ako mučeník neuvádza. Jeho liturgický sviatok sa slávi 11. júla.
