Svätí Quiricus a Julitta, matka a syn, sú známi svojím mučeníctvom v prvých rokoch kresťanstva. Julitta, významná kresťanka a vdova, musela utiecť so svojím trojročným synom Quiricom pred prenasledovaním kresťanov cisárom Diokleciánom. Počas ich úteku sa dostali do mesta Tarsus, kde boli nakoniec odhalení a postavení pred súd. Julitta bola mučená za svoju vieru, zatiaľ čo Quiricus, vo svojom detskom nevinnom proteste, bol zabitý guvernérom, keď odmietol zriecť sa svojej viery a vyhlásil sa za kresťana. Julitta bola neskôr popravená. Ich relikvie boli objavené za vlády svätého Konštantína Veľkého, a na ich počesť boli postavené kláštory a kostoly nielen v Konštantínopole, ale aj v Jeruzaleme. Ich príbeh je príkladom odvahy a neochvejnej viery v časoch skúšok.
Mená svätého Kvirika (niekedy ľudovo nazývaného Cyrilko) a jeho matky, svätej Julitty, nepatria v slovenskom katolíckom prostredí medzi všeobecne známe. Títo ranokresťanskí mučeníci, ktorí podľa tradície podstúpili smrť pre vieru začiatkom 4. storočia v Malej Ázii, nemajú na Slovensku vybudovanú rozsiahlu tradíciu ľudovej úcty. Nenájdeme tu významné kostoly či pútnické miesta, ktoré by boli zasvätené tejto dvojici matky a syna, a ich liturgická spomienka (často uvádzaná na 15. júla alebo 16. júna) sa nespája so žiadnymi špecifickými slovenskými zvykmi či oslavami. Ich význam pre Slovensko teda nespočíva v priamych historických väzbách alebo miestnej tradícii.
Napriek tomu je ich spoločný príbeh mimoriadne silným a dojímavým svedectvom viery, ktoré môže osloviť aj dnešných slovenských veriacich. Príbeh statočnej vdovy Julitty, ktorá utekala pred prenasledovaním, a jej maličkého, len asi trojročného syna Kvirika, ktorí obaja odvážne vyznali Krista pred súdom a spoločne prijali mučenícku korunu, je pôsobivým obrazom nezlomnej viery a odvahy. Pre katolíkov na Slovensku môžu byť svätí Kvirik a Julitta inšpiráciou v niekoľkých oblastiach: pripomínajú zásadnú úlohu a zodpovednosť rodičov pri odovzdávaní viery deťom už od útleho veku; ukazujú, že aj tí najmenší môžu byť veľkými svedkami Krista; a zdôrazňujú silu rodinného puta, ktoré je posvätené spoločnou láskou k Bohu a pretrváva aj tvárou v tvár najťažším skúškam. Ich spoločné svedectvo je silným povzbudením k vernosti evanjeliu v každej životnej situácii.