Svätý Roch sa narodil okolo roku 1295 v Montpellier vo Francúzsku a zomrel v roku 1327. Bol synom guvernéra mesta a už pri narodení sa na jeho hrudi zjavila červená krížová značka, považovaná za zázrak. Keď mal približne dvadsať rokov, zomreli mu rodičia. Svoj majetok rozdal chudobným, správu mesta odovzdal strýkovi a sám sa vydal na púť do Talianska ako žobrácky pútnik.
V Aquapendente, ktoré bolo postihnuté morom, sa začal starať o chorých a uzdravoval ich znamením kríža. Navštívil aj Cesenu, Rím, Mantuu, Modenu, Parmu a ďalšie mestá, kde všade svojou zázračnou mocou prispel k ústupu moru. V Piacenze sa však aj sám nakazil morom. Uchýlil sa do lesnej chatrče, kde mu zázračne pomáhal pán menom Gothard.
Po zotavení sa Roch vrátil do Francúzska, ale v Montpellier ho, pre jeho neznámu identitu a prezlečenie za pútnika, uväznili ako špióna na príkaz guvernéra, pravdepodobne jeho vlastného strýka. O päť rokov neskôr zomrel vo väzení. Až po jeho smrti sa na základe krížovej značky na hrudi a dokumentu, ktorý mal pri sebe, zistilo, kto bol. Bol mu vystrojený verejný pohreb a zázraky na jeho hrobe potvrdili jeho svätosť.
V roku 1414, počas Koncilu v Kostnici, sa pri modlitbách a procesiách na jeho počesť zastavil mor. V roku 1485 boli jeho relikvie tajne prenesené do Benátok, kde sú dodnes uctievané. Svätý Roch je patrónom tých, ktorí trpia na mor a iné epidémie. Jeho sviatok sa slávi 16. augusta.
Hoci sa často predpokladá, že bol členom Tretieho rádu svätého Františka, dôkazy na potvrdenie tejto skutočnosti chýbajú. Urban VIII. schválil liturgickú oficiu na jeho sviatok, a Pavol III. založil bratstvo pod jeho menom, ktoré Pavol IV. povýšil na arcibratstvo.
Svätý Roch je zobrazený ako pútnik so psom, ktorý mu nosí chlieb, a so zranením na nohe. Jeho kult pretrval storočia a znovu ožil počas 19. storočia v čase cholery. Rochovo uctievanie ako patróna proti moru a iným nákazám sa rozšírilo do celej Európy.
