Svätý Romuald patrí k významným postavám cirkevnej histórie, najmä v kontexte mníšskej reformy v 11. storočí. Jeho hlavným prínosom bolo založenie kamaldulského rádu, ktorý predstavoval prísnu eremitickú vetvu benediktínskeho rádu. Tento rád sa vyznačoval spojením pustovníckeho spôsobu života s prvkami cenobitského života, čím Romuald vytvoril jedinečnú formu rehoľného života, ktorá ovplyvnila duchovnú krajinu stredovekej Európy.
Romuald sa narodil okolo roku 951 alebo 952 po Kristovi v talianskom meste Ravenna. Pochádzal z aristokratickej rodiny Onesti a v mladosti viedol svetský život, zodpovedajúci jeho postaveniu. Zlom v jeho živote nastal, keď mal približne dvadsať rokov a bol svedkom tragickej udalosti – jeho otec Sergio zabil v súboji príbuzného kvôli majetkovému sporu. Táto udalosť ním hlboko otriasla a podnietila ho k rozhodnutiu opustiť svetský život a hľadať duchovnú cestu.
Okolo roku 972 alebo 973 vstúpil Romuald do benediktínskeho kláštora svätého Apolinára v Classe neďaleko Ravenny, kde strávil 40 dní pokánia, čo ho nakoniec priviedlo k rozhodnutiu stať sa mníchom. Avšak s mníšskou disciplínou v tomto kláštore nebol spokojný, pretože mu pripadala príliš laxná. Preto po troch rokoch odišiel a začal žiť ako pustovník pod vedením Marina neďaleko Benátok. Neskôr cestoval po celej Itálii a približne 30 rokov zakladal a reformoval kláštory a pustovne. Na krátky čas pôsobil aj ako opát v Sant'Apollinare, ale pre odpor mníchov voči jeho reformám z funkcie odstúpil.
Kľúčovým momentom jeho života bolo založenie pustovne Camaldoli v toskánskych Apeninách blízko Arezza okolo roku 1012. Tento dátum sa považuje za počiatok kamaldulského rádu. Romuald v tomto ráde spojil eremitický spôsob života, kde mnísi žili v samote v oddelených celách, s cenobitským životom, ktorý zahŕňal spoločnú modlitbu a jedlá, a to na základe prísnejšej interpretácie Reguly svätého Benedikta. Kamaldulskí mnísi kládli dôraz na ticho, samotu, modlitbu, pôst (o chlebe, zelenine a vode) a manuálnu prácu. Nosili biele rúcha, chodili bosí a mali oholenú hlavu s dlhou bradou.
V neskoršom období svojho života založil Romuald aj ďalšie kláštory, vrátane Val di Castro. Zomrel vo svojej pustovni vo Val di Castro 19. júna 1027. Svätorečený bol v roku 1595 pápežom Klementom VIII. a jeho sviatok sa slávi 19. júna.
Duchovné dedičstvo svätého Romualda je významné pre rozvoj eremitického asketizmu v 11. storočí a neskôr, pričom jeho reformy mohli ovplyvniť aj vznik neskorších rádov, ako sú kartuziáni a cisterciáni. Bol známy svojou túžbou po samote a vnútornom pokoji, ale zároveň aj horlivosťou pri získavaní duší pre Boha.
Modlitba k svätému Romualdovi, pustovníkovi a obnoviteľovi mníšskeho života
Svätý Romuald, ty, ktorý si sa narodil v blahobyte,
no zanechal si všetko, aby si nasledoval Krista v chudobe a samote,
oroduj za nás, ktorí túžime po čistom srdci a tichej prítomnosti Boha.
Ty, ktorého otriasla vina sveta i rodiny,
a ktorý si v pokání našiel nový život –
vypros nám milosť úprimného obrátenia,
aby sme sa odvrátili od márnosti a hľadali večné hodnoty.
Učil si sa pod vedením Ducha Svätého,
putoval si krajinami, zakladal pustovne a reformoval kláštory,
neunavne si volal duše k modlitbe, pôstu a tichu.
Pomôž nám nájsť silu v samote a pokoj v Božej vôli.
Zakladateľ kamaldulského rádu,
ty si zjednotil samotu eremitov a bratstvo spoločného života –
daj, nech aj naše spoločenstvá žijú v rovnováhe medzi tichom a láskou,
medzi kontempláciou a službou.
Svätý Romuald, ty, ktorý si žil v chudobe, jedol len chlieb a zeleninu,
nosil si biele rúcho a mal srdce čisté ako horská studňa –
nauč nás zriekať sa nadbytočného,
aby v nás mohol prebývať Boh sám.
Zomrel si v samote, ale tvoje dielo žije –
modlíme sa, aby aj náš život prinášal ovocie svätosti,
a nech je naša smrť v Pánovi požehnaným návratom domov.
Svätý Romuald, tichý pastier duší,
oroduj za rehoľníkov, pustovníkov i za tých, čo hľadajú svoje miesto.
Nech nás tvoja prímluva vedie k svätosti,
ktorá začína v srdci a vrcholí v Bohu.
Amen.
